kadlub

Text hesla

kadlub

1. prenosná zásobnica valcového tvaru na uskladnenie obilia zhotovená z kmeňa zoťatého stromu alebo jeho časti, v ktorej je vydlabaná priehlbina alebo dutina. Na výrobu kadluba sa využívali aj bútľavé kmene stromov (jedľa, topoľ, čerešňa, buk), ktorých vnútro sa vydlabalo až po zdravé drevo a na jednom, príp. na obidvoch koncoch sa vsadilo dno. Kadluby bývali stojaté s otvoreným horizontálnym ústím alebo ležaté s otvorom v strede kmeňa (ich výhodou bolo, že sa pri požiari dali odkotúľať). Vyrábali sa najmä na severovýchode a západe Slovenska a používali sa v celej horskej oblasti Slovenska, a to až do začiatku 20. stor., ojedinele až do 50. rokov 20. stor. Podobným spôsobom (dlabaním, dávnejšie pravdepodobne aj vypaľovaním) sa na území Slovenska vyrábali aj člny (odborne nazývané monoxyly), korytá, válovy na napájanie dobytka, stupy, úle (dlabáky) a mažiare;

2. forma na odlievanie alebo na formovanie predmetov (→ forma, význam 11). Kadluby sa zhotovovali z mäkkého kameňa (jemnozrnné pieskovce, bridlice, mastenec), z hliny (tzv. stratené formy na jednorazové odlievanie unikátov), ale najčastejšie z vosku. Najjednoduchšie boli jednodielne jednostranné kadluby na odlievanie jednoduchých kusov alebo surových hrivien. Dvojdielne kadluby boli podľa tvaru požadovaného výrobku jednostranné alebo dvojstranné. Na presné a pevné spájanie viacdielnych kadlubov boli na nich otvory na čapovacie nity, rysky na lícovanie a zárezy na šnúry. Roztavený kov sa lial zhora cez jeden alebo cez viac otvorov, v bočných a dolných partiách kadluba boli kanáliky na odvod plynov. Umožňovali odlievanie predmetov s dutinou (sekerky, hroty oštepov s tuľajkou), neskôr aj zložitejších výrobkov (výroba kovových kolies so spicami). Prvýkrát sa kadluby použili na juhovýchode Európy okolo polovice 4. tisícročia pred n. l. na odlievanie medených sekeromlatov (typ Vydra a Varna). Na území Slovenska pochádzajú najstaršie nálezy kadlubov už z bronzovej doby. Väčší počet kadlubov sa našiel v Pobedime (sídlisko lužickej kultúry). V ľudovom prostredí sa kadluby používali najmä pri odlievaní šperkov. Okrem hliny, bridlice alebo mastenca sa zhotovovali aj z dreva (na olovené a cínové predmety), príp. zo zemiaka. Sadrové a kovové kadluby sa používali vo fajkárstve;

3. obruba studne;

4. prieruba v ľade.

Text hesla

kadlub

1. prenosná zásobnica valcového tvaru na uskladnenie obilia zhotovená z kmeňa zoťatého stromu alebo jeho časti, v ktorej je vydlabaná priehlbina alebo dutina. Na výrobu kadluba sa využívali aj bútľavé kmene stromov (jedľa, topoľ, čerešňa, buk), ktorých vnútro sa vydlabalo až po zdravé drevo a na jednom, príp. na obidvoch koncoch sa vsadilo dno. Kadluby bývali stojaté s otvoreným horizontálnym ústím alebo ležaté s otvorom v strede kmeňa (ich výhodou bolo, že sa pri požiari dali odkotúľať). Vyrábali sa najmä na severovýchode a západe Slovenska a používali sa v celej horskej oblasti Slovenska, a to až do začiatku 20. stor., ojedinele až do 50. rokov 20. stor. Podobným spôsobom (dlabaním, dávnejšie pravdepodobne aj vypaľovaním) sa na území Slovenska vyrábali aj člny (odborne nazývané monoxyly), korytá, válovy na napájanie dobytka, stupy, úle (dlabáky) a mažiare;

2. forma na odlievanie alebo na formovanie predmetov (→ forma, význam 11). Kadluby sa zhotovovali z mäkkého kameňa (jemnozrnné pieskovce, bridlice, mastenec), z hliny (tzv. stratené formy na jednorazové odlievanie unikátov), ale najčastejšie z vosku. Najjednoduchšie boli jednodielne jednostranné kadluby na odlievanie jednoduchých kusov alebo surových hrivien. Dvojdielne kadluby boli podľa tvaru požadovaného výrobku jednostranné alebo dvojstranné. Na presné a pevné spájanie viacdielnych kadlubov boli na nich otvory na čapovacie nity, rysky na lícovanie a zárezy na šnúry. Roztavený kov sa lial zhora cez jeden alebo cez viac otvorov, v bočných a dolných partiách kadluba boli kanáliky na odvod plynov. Umožňovali odlievanie predmetov s dutinou (sekerky, hroty oštepov s tuľajkou), neskôr aj zložitejších výrobkov (výroba kovových kolies so spicami). Prvýkrát sa kadluby použili na juhovýchode Európy okolo polovice 4. tisícročia pred n. l. na odlievanie medených sekeromlatov (typ Vydra a Varna). Na území Slovenska pochádzajú najstaršie nálezy kadlubov už z bronzovej doby. Väčší počet kadlubov sa našiel v Pobedime (sídlisko lužickej kultúry). V ľudovom prostredí sa kadluby používali najmä pri odlievaní šperkov. Okrem hliny, bridlice alebo mastenca sa zhotovovali aj z dreva (na olovené a cínové predmety), príp. zo zemiaka. Sadrové a kovové kadluby sa používali vo fajkárstve;

3. obruba studne;

4. prieruba v ľade.

Zverejnené v marci 2017.

Kadlub [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-08-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kadlub