kadidlovník

Text hesla

kadidlovník, Boswellia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď burzerovité. Zvyčajne opadavé, 2 – 8 m vysoké stromy (niekedy s viacerými kmeňmi) alebo kry pochádzajúce z tropických aridných oblastí vých. Afriky (Africký roh), juhu Arabského polostrova a Indie. Majú nepárnoperovité listy s krátkou stopkou, pílkovitými okrajmi a so svetlozelenou spodnou stranou, ktoré vyrastajú na koncoch konárikov, a drobné jednopohlavné päťpočetné svetlobiele alebo svetložlté kvety na krátkych stopkách usporiadané v súkvetiach strapec, plod tobolka.

Patrí sem okolo 25 druhov, napr. kadidlovník Carterov (Boswellia sacra), Boswellia papyrifera, Boswellia frereana a Boswellia serrata. V dreve a kôre kadidlovníka sa nachádzajú schizogénne kanáliky obsahujúce gumoživicu olibanum (→ gumoživice), ktorá po narezaní vyteká a na vzduchu tvrdne za vzniku teliesok slzovitého alebo nepravidelného tvaru smotanového, žltastého až hnedastého sfarbenia (v závislosti od druhu kadidlovníka a poradia zberu v sezóne), ktoré sa hromadia okolo stromu a asi po dvoch týždňoch od narezania sa zbierajú.

K najväčším svetovým producentom živice patria Omán (guvernorát Zufár), Etiópia a Somálsko. Kôra, koreň, kvety a plody kadidlovníka, ale najmä olibanum sa vo vhodnej forme oddávna používali v miestnom ľudovom liečiteľstve (napr. na hojenie rán a opuchov i pri bolestiach žalúdka); v staroveku sa gumoživica používala v Egypte pri balzamovaní. Dym z tlejúcej gumoživice sa používal napr. proti bolestiam hlavy a pri prechladnutí, najmä však na očistné a náboženské účely (→ kadidlo). Rezinoid olibanum a silica získaná z gumoživice olibanum sa používajú pri výrobe parfumov, silica aj v aromaterapii.

Popis ilustrácie

Kadidlovník (Boswellia)

Text hesla

kadidlovník, Boswellia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď burzerovité. Zvyčajne opadavé, 2 – 8 m vysoké stromy (niekedy s viacerými kmeňmi) alebo kry pochádzajúce z tropických aridných oblastí vých. Afriky (Africký roh), juhu Arabského polostrova a Indie. Majú nepárnoperovité listy s krátkou stopkou, pílkovitými okrajmi a so svetlozelenou spodnou stranou, ktoré vyrastajú na koncoch konárikov, a drobné jednopohlavné päťpočetné svetlobiele alebo svetložlté kvety na krátkych stopkách usporiadané v súkvetiach strapec, plod tobolka.

Patrí sem okolo 25 druhov, napr. kadidlovník Carterov (Boswellia sacra), Boswellia papyrifera, Boswellia frereana a Boswellia serrata. V dreve a kôre kadidlovníka sa nachádzajú schizogénne kanáliky obsahujúce gumoživicu olibanum (→ gumoživice), ktorá po narezaní vyteká a na vzduchu tvrdne za vzniku teliesok slzovitého alebo nepravidelného tvaru smotanového, žltastého až hnedastého sfarbenia (v závislosti od druhu kadidlovníka a poradia zberu v sezóne), ktoré sa hromadia okolo stromu a asi po dvoch týždňoch od narezania sa zbierajú.

K najväčším svetovým producentom živice patria Omán (guvernorát Zufár), Etiópia a Somálsko. Kôra, koreň, kvety a plody kadidlovníka, ale najmä olibanum sa vo vhodnej forme oddávna používali v miestnom ľudovom liečiteľstve (napr. na hojenie rán a opuchov i pri bolestiach žalúdka); v staroveku sa gumoživica používala v Egypte pri balzamovaní. Dym z tlejúcej gumoživice sa používal napr. proti bolestiam hlavy a pri prechladnutí, najmä však na očistné a náboženské účely (→ kadidlo). Rezinoid olibanum a silica získaná z gumoživice olibanum sa používajú pri výrobe parfumov, silica aj v aromaterapii.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kadidlovník [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-07]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kadidlovnik