Kadidlová cesta

Text hesla

Kadidlová cesta, arab. Tarík al-bachúr — staroveká obchodná karavánová cesta spájajúca Južnú Arábiu s pobrežím Stredozemného mora a s Mezopotámiou, nazvaná podľa hlavného prepravovaného tovaru, kadidla. Slúžila na obojsmernú prepravu vzácneho tovaru, okrem kadidla zo starovekých kráľovstiev v dnešnom Jemene a Ománe (Ma’ín, Sába, Hadramaut) aj myrhy a afrického korenia zo Sokotry a vých. Afriky (Africký roh, Etiópia a Somálsko), perál z Perzského zálivu, zlata a slonoviny z Afriky a drahých kameňov a textílií z Indie. Tovar privážali lode z Perzie, Afriky a Indie do juhoarabských prístavov, hlavná línia Kadidlovej cesty sa začínala v najvýchodnejšom juhoarabskom kráľovstve Hadramaut, viedla cez Hidžáz a popri záp. okraji Arabskej púšte a končila sa v Gaze na pobreží Stredozemného mora. Prosperita oblasti na jej rozvetvených juž. (juhoarabské kráľovstvá) aj sev. (Nabatejské kráľovstvo) koncoch úzko súvisela s intenzitou prepravy, napr. prosperita (pôvodne obchodného) mesta Mekka, ktoré sa nachádzalo približne v jej strede, od nej priamo závisela. Po obsadení Egypta Rímskou ríšou sa na obchod s Orientom začala asi od začiatku n. l. využívať vo veľkej miere námorná trasa cez Červené more a význam Kadidlovej cesty značne poklesol. K jej úpadku taktiež prispela novovyužívaná cesta cez Mezopotámiu do Perzského zálivu. Neskôr jej význam vzrástol a pretrval až do nástupu islamu v 7. stor. Niektoré časti Kadidlovej cesty sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO: kadidlovníkový háj vo Vádí Dauka, archeologické lokality Chúr Rúrí a Šisr a al-Balid v Ománe (2000) a ruiny nabatejských miest Haluza, Mamšit, Avdat a Šivta v Negevskej púšti v Izraeli (2005).

Zverejnené v marci 2017.

Kadidlová cesta [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-02-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kadidlova-cesta