kačica

kačica, Anas — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď kačicovité. Menšie až stredne veľké nepotápavé vodné vtáky so širokým plochým zobákom a s tzv. zrkadielkom na krídlach, ktoré je špecificky sfarbené podľa druhu. Pre kačice je typický výrazný pohlavný dimorfizmus, samce sú pestrofarebné, samice majú nenápadné ochranné (kryptické) sfarbenie. Hniezdia na zemi alebo na vode, veľmi frekventovaný je vnútrodruhový hniezdny parazitizmus. Sú zvyčajne bylinožravé. Patrí sem okolo 52 na celom svete sa vyskytujúcich druhov, na Slovensku hniezdia napr. kačica divá (Anas platyrhynchos), kačica hvizdárka (Anas penelope), kačica chrapkavá (Anas crecca), kačica chrapľavá (Anas querquedula), kačica lyžičiarka (Anas clypeata) a kačica ostrochvostá (Anas acuta).

Kačica divá (marcovka), ktorá žije takmer v celej Európe, v Ázii, sev. Afrike a Sev. Amerike, je na Slovensku najvýznamnejším poľovným druhom vodnej pernatej zveri. Vyskytuje sa v nížinných oblastiach južného Slovenska v blízkosti stojatých i tečúcich vôd. Na nezamŕzajúcich vodách sa zdržiava po celý rok, z miest, kde voda zamŕza, sa na jeseň sťahuje do miest s priaznivejším podnebím a v marci sa vracia (preto marcovka). Od októbra do júna sa káčer výrazne odlišuje od kačice, pretože v tom období má tzv. svadobný šat: tmavozelenú kovovolesklú hlavu, žltozelený zobák s čiernou platničkou (tzv. nechtom), na krku biely pásik, gaštanovohnedý hrvoľ a prsia, hnedosivý chrbát a na chvoste dva páry čiernych kosierikov (trofej). Kačica má po celý rok nenápadné žltohnedé sfarbenie. V lete je káčer sfarbený ako kačica, rozdiel je len v sfarbení zobáka (kačica má sivozelený zobák s tmavými škvrnami). Káčer aj kačica majú na krídlach modré zrkadlá obrúbené čiernym a bielym pásikom. Hmotnosť kačice 0,8 – 1,0 kg, káčera 1,0 – 1,3 kg. Kačica je monogamná, páriky sa začínajú vytvárať v zime, párenie však prebieha až na jar v hniezdiskách. Hniezdo si robí najčastejšie na zemi pri vode, a to zvyčajne medzi vodným rastlinstvom. Znáša 8 – 14 zelenkastých vajec, káčatá sa liahnu o 26 – 28 dní. Hneď po obschnutí sú čulé a kačica ich vedie na vodu.

Z kačice divej vznikli všetky plemená domácej kačice, len kačica pižmová (pižmovka) má vlastnú divú formu. Kačica bola domestikovaná v Číne, v Európe ju domestikovali pravdepodobne Rimania. Domestikáciou sa len v malej miere zmenili jej morfologické vlastnosti, podstatne sa však zmenili niektoré fyziologické vlastnosti (kačica domáca je polygamná, bol pri nej potlačený materský pud a pud sťahovania, zvýšila sa znáška vajec, zväčšila sa hmotnosť tela a i.). Domestikovaná kačica žila v rozličnom prostredí, preto sa v rôznych domestikačných centrách vyvinuli domáce plemená, ktoré sa líšia veľkosťou, sfarbením, tvarom a hmotnosťou tela i úžitkovosťou.

Najrozšírenejším východiskovým plemenom na šľachtenie kačice na veľkovýrobné podmienky je biela pekinská kačica amerického typu, ktorá bola vyšľachtená z pôvodnej pekinskej kačice nemeckého typu krížením s aylesburskou kačicou. Kombináciou jej línií s inými plemenami a líniami sa získavajú krížence, ktoré sa vyznačujú vynikajúcimi reprodukčnými vlastnosťami, rýchlym rastom, dobrou výťažnosťou mäsa a dobrou konverziou krmiva. V súčasnosti sa úžitkové plemená kačice delia podľa hospodárskeho cieľa a produkčného zamerania na plemená mäsového typu (biela pekinská kačica, orpingtonská kačica, rouenská kačica, pižmovka) a plemená znáškového typu (indický bežec, kampbelka). Odchov plemenných kačíc na produkciu násadových vajec sa realizuje v rozmnožovacích chovoch, trvá od vyliahnutia po dosiahnutie pohlavnej dospelosti (do veku 7 mesiacov). Kačice sa chovajú spočiatku vo vykurovaných, neskôr v nevykurovaných halách (kačičiarňach), pričom sa uplatňuje chov v halách s podstielkou (s výbehom alebo bez výbehu), v halách na roštových podlahách alebo v klietkach. Výkrm kačíc sa realizuje dvoma spôsobmi: výkrm brojlerových kačíc do hmotnosti 2,5 – 2,9 kg a veku 42 – 49 dní a nútený výkrm do hmotnosti 4 – 6 kg na produkciu pečení.