Kabyli

Text hesla

Kabyli, vlastným menom Iqbayliyen — etnická skupina Berberov zo severových. Alžírska z regiónu Kabýlia (vilájety Tizi-Ouzou, Bedžája, Búíra, Bumardás, Burdž Bú Arrírídž, Stif a Džidžel) z horských oblastí Malého Atlasu; asi 6 mil. (2007). Mimo Afriky žijú početné komunity Kabylov vo Francúzsku, v Belgicku, Španielsku, Spojenom kráľovstve a USA. Územie Kabýlie (kabylsky Tamurt n Iqbayliyen), ktorého neoficiálnym hlavným mestom a kultúrnym centrom je Tizi-Ouzou, bolo osídlené už v období jeho kolonizácie Feničanmi (od 12. stor. pred n. l.), berberské kmene sa im však podmaniť nepodarilo. Neúspešní boli neskôr aj Rimania, Arabi, Španieli a Turci, po dlhých bojoch si ich až 1857 podmanili Francúzi. Po vzniku nezávislého Alžírska (1962) postupne narastala nespokojnosť Kabylov najmä v dôsledku presadzovanej politiky arabizácie krajiny, ktorá vyvrcholila 1980 (takzvaná Berberská jar, kabylsky Tafsut n Imazighen) a 2001 (Čierna jar, Tafsut Taberkant) rozsiahlymi nepokojmi, krvavo potlačenými alžírskymi bezpečnostnými silami (čiastočný úspech dosiahli 2002, keď bol jazyk Berberov pod názvom tamazight uznaný za druhý národný, nie však úradný jazyk Alžírska). Náboženstvo: islam (sunniti), v menšej miere kresťanstvo. Základným spôsobom obživy Kabylov je poľnohospodárstvo (najmä pestovanie obilnín, viniča, olivovníka a duba korkového), významné sú aj remeslá (hrnčiarstvo, výroba tapisérií, tkanie kobercov). Hovoria kabylským jazykom (kabylčina; taqbailit) patriacim do berberskej vetvy (→ berberské jazyky) afroázijskej jazykovej rodiny. Zapisuje sa latinkou (sporadicky aj písmom tifinag tiynayin, známym aj ako neo-tifinag, a arabským písmom). Väčšina Kabylov je však trojjazyčná, okrem materčiny ovládajú i francúzštinu a arabčinu.

Text hesla

Kabyli, vlastným menom Iqbayliyen — etnická skupina Berberov zo severových. Alžírska z regiónu Kabýlia (vilájety Tizi-Ouzou, Bedžája, Búíra, Bumardás, Burdž Bú Arrírídž, Stif a Džidžel) z horských oblastí Malého Atlasu; asi 6 mil. (2007). Mimo Afriky žijú početné komunity Kabylov vo Francúzsku, v Belgicku, Španielsku, Spojenom kráľovstve a USA. Územie Kabýlie (kabylsky Tamurt n Iqbayliyen), ktorého neoficiálnym hlavným mestom a kultúrnym centrom je Tizi-Ouzou, bolo osídlené už v období jeho kolonizácie Feničanmi (od 12. stor. pred n. l.), berberské kmene sa im však podmaniť nepodarilo. Neúspešní boli neskôr aj Rimania, Arabi, Španieli a Turci, po dlhých bojoch si ich až 1857 podmanili Francúzi. Po vzniku nezávislého Alžírska (1962) postupne narastala nespokojnosť Kabylov najmä v dôsledku presadzovanej politiky arabizácie krajiny, ktorá vyvrcholila 1980 (takzvaná Berberská jar, kabylsky Tafsut n Imazighen) a 2001 (Čierna jar, Tafsut Taberkant) rozsiahlymi nepokojmi, krvavo potlačenými alžírskymi bezpečnostnými silami (čiastočný úspech dosiahli 2002, keď bol jazyk Berberov pod názvom tamazight uznaný za druhý národný, nie však úradný jazyk Alžírska). Náboženstvo: islam (sunniti), v menšej miere kresťanstvo. Základným spôsobom obživy Kabylov je poľnohospodárstvo (najmä pestovanie obilnín, viniča, olivovníka a duba korkového), významné sú aj remeslá (hrnčiarstvo, výroba tapisérií, tkanie kobercov). Hovoria kabylským jazykom (kabylčina; taqbailit) patriacim do berberskej vetvy (→ berberské jazyky) afroázijskej jazykovej rodiny. Zapisuje sa latinkou (sporadicky aj písmom tifinag tiynayin, známym aj ako neo-tifinag, a arabským písmom). Väčšina Kabylov je však trojjazyčná, okrem materčiny ovládajú i francúzštinu a arabčinu.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kabyli [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kabyli