Kábús ibn Sa’íd

Kábús ibn Sa’íd, plným menom Kábús ibn Sa’íd ibn Tajmúr Ál Sa’íd, 18. 11. 1940 Salálah – 10. 1. 2020 Síb — ománsky sultán (od 1970), syn sultána Sa’ída ibn Tajmúra (*1910, †1972, vládol 1932 – 70).

Vyštudoval na Kráľovskej vojenskej akadémii v Sandhurste (grófstvo Berkshire, Spojené kráľovstvo). Po návrate do Ománu (1965) bol otcom držaný v domácom väzení. Vlády sa ujal v roku 1970 po palácovom prevrate podporovanom Spojeným kráľovstvom a následnom odchode otca do exilu. Inicioval rozsiahle reformy s cieľom vymaniť Omán z medzinárodnej izolácie. Modernizoval krajinu a napomáhal jej rozvoj budovaním ciest, nemocníc, škôl, priemyselných zariadení a prístavov. Viedol pomerne liberálnu vnútornú i zahraničnú politiku, ustanovil 17-členný vládny kabinet a parlamentné voľby s pasívnou i aktívnou účasťou žien, moc však naďalej ponechal v rukách kráľovskej rodiny. Počas jeho vlády sa v roku 1971 stal Omán členom OSN a Arabskej ligy a neskôr ako jediná krajina v oblasti Perzského zálivu uznal mierovú zmluvu z roku 1979 medzi Egyptom a Izraelom. Keďže zomrel bezdetný, podľa Kábúsovej poslednej vôle sa jeho nástupcom stal bratranec Hajsam ibn Tárik (*1955).