južnoslovanské jazyky

južnoslovanské jazyky, južné slovanské jazyky — podskupina slovanských jazykov indoeurópskej jazykovej rodiny. Patria do nej bosniačtina, bulharčina, čiernohorčina, chorvátčina, macedónčina, slovinčina a srbčina; južnoslovanským jazykom je svojím pôvodom aj staroslovienčina (→ starosloviensky jazyk). Južnoslovanské jazyky sa členia na vých. (bulharčina, macedónčina) a záp. (bosniačtina, čiernohorčina, chorvátčina, slovinčina, srbčina). K spoločným črtám južnoslovanských jazykov patria napr. hláskové skupiny zv-, cv- namiesto (rekonštruovaných) praslovanských hláskových skupín gv-, kv-, napr. bulharsky zvezda (hviezda), srbsky cvet (kvet), zjednodušenie (rekonštruovaných) praslovanských hláskových skupín dl, tl na l, napr. bulharsky šilo (šidlo), srbsky moliti (prosiť, žiadať), splynutie praslovankého y, i, napr. srbsky sin (syn), pisati (písať) ap. Bosniačtina je jazykom, ktorým hovoria Bosniaci (→ Moslimovia), najväčšia etnická skupina žijúca v Bosne a Hercegovine; Chorváti žijúci v Bosne a Hercegovine sa pridŕžajú spisovnej chorvátčiny, Srbi zasa spisovnej srbčiny, hoci si zväčša udržiavajú miestnu ijekavskú výslovnosť. Bulharčina (→ bulharský jazyk) je úradným jazykom v Bulharsku, jej blízko príbuzným jazykom je macedónčina (→ macedónsky jazyk), ktorá je úradným jazykom v Severnom Macedónsku; v Bulharsku sa však spisovná macedónčina častejšie označuje ako regionálna obdoba bulharčiny. Bulharčina, macedónčina a menej srbčina majú paralely, ktoré vznikli v rámci balkánskeho jazykového zväzu. Slovinčina (→ slovinský jazyk) je úradným jazykom v Slovinsku, chorvátčina (→ chorvátsky jazyk) zapisovaná latinkou v Chorvátsku a srbčina (→ srbský jazyk) tradične zapisovaná cyrilikou (v súčasnosti sa však používa aj latinka) v Srbsku. Čiernohorčina, čo je vlastne srbčina s ijekavskou výslovnosťou, je úradným jazykom v Čiernej Hore. Jej pravopis sa pokúsili kodifikovať prívrženci osobitnej čiernohorskej identity (napr. 1990 lingvista Vojislav Nikčević, *1935, †2007), pričom do abecedy pridali tri ďalšie písmená na označenie miestnych hlások: mäkké ś a ź (ako v poľštine) a znak pre afrikátu dz; oficiálne však boli prijaté (2009) len dve z nich (ś a ź). Srbochorvátčina (→ srbochorvátsky jazyk), ktorá bola hlavným jazykom v bývalej Juhoslávii, sa v súčasnosti považuje za umelo vytvorený jazyk.