Juhoslovanský výbor

Juhoslovanský výbor, srb. a chorv. Jugoslovenski odbor — orgán politickej emigrácie Srbov, Chorvátov a Slovincov počas 1. svetovej vojny. Založený v novembri 1914 vo Florencii, formálne sa konštituoval 30. 4. 1915 v Paríži, vyhlásenie o svojom ustanovení vydal v tom istom roku v Londýne. K vedúcim osobnostiam patrili predstavitelia chorvátskej inteligencie: právnik a politik A. Trumbić, novinár a politik F. Supilo, sochár I. Meštrović a i.

Cieľom Juhoslovanského výboru bolo rozbitie Rakúsko-Uhorska (od začiatku sa predpokladalo víťazstvo štátov Dohody) a vytvorenie nezávislého juhoslovanského štátu. Spočiatku prevládal názor, že spoločný štát môže vzniknúť len za podpory Srbska (bolo samostatným štátom), k územiu ktorého by boli pripojené ďalšie územia obývané južnými Slovanmi (idea jednotného juhoslovanského národa). Neskôr došlo k ostrým názorovým rozporom pre kľúčovú otázku o vnútornej podobe budúceho štátu (rozšírenie Srbska o územia obývané Chorvátmi, Slovincami a inými národmi žijúcimi na západnom Balkáne alebo ich spojenie ako rovnoprávnych subjektov v rámci federácie). Po nadviazaní kontaktu Juhoslovanského výboru s juhoslovanskou komunitou v USA, ktorá finančne podporovala väčšinu jeho aktivít, prestal byť závislý od srbskej podpory a po dlhých rokovaniach podpísal 20. 7. 1917 so srbskou vládou Korfskú deklaráciu, ktorou boli vymedzené základné body fungovania budúceho spoločného štátu. Vznikom Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (1. 12. 1918) Juhoslovanský výbor zanikol; → Juhoslávia.