Johnson, Philip Cortelyou

Johnson [džon-], Philip Cortelyou, 8. 7. 1906 Cleveland, Ohio – 25. 1. 2005 New Canaan, Connecticut — americký architekt, teoretik architektúry a výtvarného umenia, priekopník modernej architektúry v USA.

V roku 1930 spolu s H.-R. Hitchcockom odcestoval do Nemecka, kde študoval súdobú avantgardnú architektúru. Po návrate do USA s Hitchcockom a Alfredom Hamiltonom Barrom (*1902, †1981) usporiadal v Múzeu moderného umenia (MOMA) v New Yorku výstavu súdobej svetovej architektúry Moderná architektúra: Medzinárodná výstava (Modern Architecture: International Exhibition). K výstave vydali katalóg Internacionálny štýl: architektúra od 1922 (International Style: Architecture since 1922), v ktorom bol prvýkrát na označenie súdobého architektonického štýlu použitý termín internacionálny štýl. V roku 1930 sa Johnson podieľal na založení Oddelenia architektúry a dizajnu v Múzeu moderného umenia v New Yorku, 1932 – 34 jeho riaditeľ. V 30. rokoch 20. stor. sa venoval politickej kariére. V rokoch 1940 – 43 študoval architektúru na Harvardovej univerzite u W. Gropia a M. L. Breuera. Po skončení 2. svetovej vojny si otvoril architektonické štúdio v New Yorku a do 1954 opäť pracoval aj v Múzeu moderného umenia, kde 1947 zorganizoval významnú výstavu diel L. Miesa van der Rohe, ktorým bol vo svojej ranej tvorbe silno ovplyvnený, a to najmä pri návrhoch obytných domov (John de Menil House, Houston, 1950). K Johnsonovým najvýznamnejším dielam patrí Sklený dom (Glass House, nazývaný aj Johnson House, 1949, dnes múzeum) v New Canaane (Connecticut), ktorý navrhol ako vlastnú rezidenciu, inšpirujúc sa pritom princípmi európskej avantgardnej architektúry (silno ovplyvnený domom pani Farnsworthovej, Farnsworth House, 1946 – 51, od L. Miesa van der Rohe). Tvorí ho takmer nehmotná minimalistická kovová konštrukcia kombinovaná so sklom. Na priľahlom pozemku postupne navrhol ďalšie stavby, v ktorých boli okrem iného umiestnené aj jeho umelecké zbierky (dom pre hostí Brick House, 1949 – 50; maliarska galéria, 1965; sochárska galéria, 1970). Na začiatku 50. rokov 20. stor. sa výrazne odklonil od štýlu Miesa van der Rohe a začal sa inšpirovať historickou architektúrou (najmä z obdobia klasicizmu). V 50. – 60. rokoch 20. stor. navrhoval stavby v eklektickom štýle (Kostol bez strechy v New Harmony, Indiana, 1960; pavilón pre zbierku predkolumbovského umenia, P. Johnson Pavilion, v Dumbarton Oaks Research Library and Collection vo Washingtone, 1963; Newyorské štátne divadlo v Lincolnovom centre v New Yorku, 1964, s Richardom T. Fosterom, *1919, †2002). Od konca 60. rokov 20. stor. navrhol vo svojom architektonickom štúdiu, kde spolupracoval s viacerými významnými architektmi (napr. s R. T. Fosterom), množstvo administratívnych výškových budov, ktoré sa vyznačujú inovatívnymi formálnymi riešeniami. V 80. rokoch 20. stor. bol ovplyvnený postmodernizmom, pričom čerpal z architektúry rozličných historických období (napr. gotikou je inšpirovaný mrakodrap Republic Bank Center, 1984, dnes Bank of America Center, Houston). Mnohé stavby navrhol v štýle dekonštruktivizmu. V polovici 90. rokov 20. stor. bol ovplyvnený nemeckou expresionistickou architektúrou.