Jensen, Johannes Vilhelm

Jensen, Johannes Vilhelm, 20. 1. 1873 Farsø, okr. Nordjylland – 25. 11. 1950 Kodaň — dánsky básnik a prozaik. Pochádzal z rodiny veterinára a svojím presvedčením inklinoval k ideám sociálneho darvinizmu. Počas štúdia medicíny, ktoré nedokončil, si zarábal na živobytie písaním kolportážnych románov. Pracoval ako zahraničný korešpondent dánskych denníkov, precestoval Európu, Ameriku i Áziu. Novinársky telegrafický štýl svojich prvotín postupne pretváral na úsečný, skratkovitý a výsostne umelecký štýl, ktorý sa stal príznačným i pre jeho lyriku vyznačujúcu sa súhrou tradicionalistických a modernistických prvkov i hľadaním výrazových možností medzi voľným veršom a lyrizovanou prózou. Jensenova tvorba sa jazykovým majstrovstvom zaraďuje k vrcholom dánskej prózy 20. stor., ako úspešný štylista ovplyvnil aj generácie mladších dánskych autorov. Debutoval románmi Dáni (Danskere, 1896) a Einar Elkjær (1898), v ktorých zobrazil skepsu a bezradnosť protagonistov v duchu fin de siècle. Rodné Jutsko zachytil v prózach Ľudia z Himmerlandu. Historky (Himmerlandsfolk. Historier, 1898), v ktorých farbisto načrtol aj svetlé i temné stránky ľudského života. V historickom románe Kráľov pád (Kongens Fald, 1901), v ktorom sa prelína epika s lyricky zafarbenými epizódami a vizionárskymi obrazmi i snami, spracoval námet z obdobia neskorého stredoveku, keď sa vládou Kristiána II. skončila veľmocenská éra dánskych dejín. V zbierke esejí Gótska renesancia (Den gotiske renaissance, 1901) načrtol ideové základy svojho diela v 20. stor., oslavoval moderný technologický vývoj ako záruku rozvoja spoločnosti a odsúdil dekadentné myšlienky 90. rokov 19. stor. opovrhujúce obyčajným pozemským životom a zdôrazňujúce sny (duchovno). Aj v románe Koleso (Hjulet, 1905) z veľkomestského prostredia sa jeho pozornosť sústredila na modernú spoločnosť a otázky technického pokroku. Jeho najrozsiahlejším dielom je románový cyklus Dlhá cesta (Den lange rejse, 1908 – 22; slov. 1972), v ktorom sa venoval etickej stránke severských dejín a načrtol symbolickú víziu ľudstva vyjadrenú myšlienkou, že o pokroku a napredovaní ľudskej civilizácie sa rozhoduje v neúprosnom boji ľudí s prírodou. Prózy Mýty a lovy (Myter og Jagter, 1907 – 44), v ktorých sa inšpiroval tvorbou H. Ch. Andersena, sú tematicky rozmanité, mnohé majú modernistický charakter. Autor poviedok a čŕt z rodného Jutska Nové historky z Himmerlandu (Nye Himmerlandshistorier, 1904 – 26) a básnickej zbierky Básne (Digte, 1906) s námetmi zo sveta moderného veľkomesta, v ktorej naplno rozvinul jazykové novátorstvo (hovorové a slangové výrazy). Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1944).