Jens, Walter

Text hesla

Jens, Walter, pseudonymy Walter Freiburger, Momos, 8. 3. 1923 Hamburg – 9. 6. 2013 Tübingen — nemecký literárny kritik a spisovateľ. Od 1956 mimoriadny profesor klasickej filológie, 1963 – 88 profesor aj rétoriky na univerzite v Tübingene. Od 1950 člen Skupiny 47, angažoval sa za demokratickú spoločnosť v Nemecku, 1989 – 97 prezident Akadémie umení v Berlíne. Autor poviedok Slepec (Der Blinde, 1951), Odyseov testament (Das Testament des Odysseus, 1957) a Prípad Judáš (Der Fall Judas, 1975), románov Nie. Svet obvinených (Nein. Die Welt der Angeklagten, 1950) a Zabudnuté tváre (Vergessene Gesichter, 1952; slov. 1973; sfilmovaný napr. 1959, réžia Hans Lietzau), v ktorých zobrazil intelektuálov stojacich mimo spoločnosti, ale podliehajúcich jej tlaku, Muž, ktorý nechcel starnúť (Der Mann, der nicht alt werden wollte, 1955) a Pán Majster. Dialóg o románe (Herr Meister. Dialog über einen Roman, 1963), drám Zánik. Podľa Euripidových Trójaniek (Der Untergang. Nach den Troerinnen des Euripides, vydaná 1982; uvedená 1983) a Žena mieru. Podľa Aristofanovej Lysistraty (Die Friedensfrau. Nach der Lysistrate des Aristophanes, 1985; vydaná i uvedená 1986), zbierok esejí Namiesto literárnych dejín (Statt einer Literaturgeschichte, 1957), Republikánske prejavy (Republikanische Reden, 1976), Miestom deja je Nemecko (Ort der Handlung ist Deutschland, 1981), Vo veci Lessinga (In Sachen Lessing, 1983), televíznej hry Červená Róza (Die rote Rosa, 1966, réžia Franz Josef Wild) i životopisu manželky T. Manna Katie Mannovej (Mann, *1883, †1980) Manželka Thomasa Manna (Frau Thomas Mann, 2003; s Inge Jensovou, Jens, *1927). Nositeľ viacerých literárnych ocenení.

Text hesla

Jens, Walter, pseudonymy Walter Freiburger, Momos, 8. 3. 1923 Hamburg – 9. 6. 2013 Tübingen — nemecký literárny kritik a spisovateľ. Od 1956 mimoriadny profesor klasickej filológie, 1963 – 88 profesor aj rétoriky na univerzite v Tübingene. Od 1950 člen Skupiny 47, angažoval sa za demokratickú spoločnosť v Nemecku, 1989 – 97 prezident Akadémie umení v Berlíne. Autor poviedok Slepec (Der Blinde, 1951), Odyseov testament (Das Testament des Odysseus, 1957) a Prípad Judáš (Der Fall Judas, 1975), románov Nie. Svet obvinených (Nein. Die Welt der Angeklagten, 1950) a Zabudnuté tváre (Vergessene Gesichter, 1952; slov. 1973; sfilmovaný napr. 1959, réžia Hans Lietzau), v ktorých zobrazil intelektuálov stojacich mimo spoločnosti, ale podliehajúcich jej tlaku, Muž, ktorý nechcel starnúť (Der Mann, der nicht alt werden wollte, 1955) a Pán Majster. Dialóg o románe (Herr Meister. Dialog über einen Roman, 1963), drám Zánik. Podľa Euripidových Trójaniek (Der Untergang. Nach den Troerinnen des Euripides, vydaná 1982; uvedená 1983) a Žena mieru. Podľa Aristofanovej Lysistraty (Die Friedensfrau. Nach der Lysistrate des Aristophanes, 1985; vydaná i uvedená 1986), zbierok esejí Namiesto literárnych dejín (Statt einer Literaturgeschichte, 1957), Republikánske prejavy (Republikanische Reden, 1976), Miestom deja je Nemecko (Ort der Handlung ist Deutschland, 1981), Vo veci Lessinga (In Sachen Lessing, 1983), televíznej hry Červená Róza (Die rote Rosa, 1966, réžia Franz Josef Wild) i životopisu manželky T. Manna Katie Mannovej (Mann, *1883, †1980) Manželka Thomasa Manna (Frau Thomas Mann, 2003; s Inge Jensovou, Jens, *1927). Nositeľ viacerých literárnych ocenení.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jens, Walter [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jens-walter