jeleň

Text hesla

jeleň — jednotný názov rodov Cervus a Elaphurus z triedy cicavce (Mammalia), rad párnokopytníky (Arctiodactyla), čeľaď jeleňovité. Typickým znakom jeleňa sú parohy (nazývané aj parožie) vyrastajúce z výbežkov čelovej kosti (pučníc); rastúce parohy sú obalené lykom (osrstenou kožou s cievami), ktoré ich vyživuje; keď parohy dorastú, lyko uschne a odpadne. Jelene parohy periodicky zhadzujú a tie znova dorastajú. Veľkosť parohov zodpovedá veku a zdravotnému stavu jedinca.

Do rodu Cervus, ktorý je rozšírený v Ázii, v Severnej Amerike a v Európe, patrí vyše 10 druhov, napr. jeleň axis (Axis axis, Cervus axis), jeleň bieloústy (Cervus albirostris), jeleň Alfrédov (Cervus alfredi), jeleň filipínsky (Cervus mariannus), daniel škvrnitý (Dama dama, Cervus dama), jeleň barasinga (Cervus duvauceli), jeleň lýrorohý (Cervus eldi), jeleň sika (Cervus nippon) s viacerými poddruhmi, jeleň sambar (Cervus unicolor) a jeleň lesný (Cervus elaphus), ktorý má najviac poddruhov, napr. jeleň lesný kanadský (Cervus elaphus canadensis, → wapiti), jeleň lesný západoeurópsky (Cervus elaphus hippelaphus) a jeleň lesný karpatský (Cervus elaphus montanus).

Do rodu Elaphurus patrí jediný, z Číny pochádzajúci druh jeleň milu (Elaphurus davidianus, jeleň Dávidov), ktorý bol v 19. stor. vyhubený (v Spojenom kráľovstve ho zachránili chovom; dobre sa rozmnožuje vo zverniciach a v zoologických záhradách a v 80. rokoch 20. stor. bol znova vypustený do voľnej prírody).

Na Slovensku sa vyskytujú dva poddruhy jeleňa lesného, a to v oblasti západného Slovenska jeleň lesný západoeurópsky a v oblasti stredného a východného Slovenska jeleň lesný karpatský (na strednom Slovensku sa vyskytujú najmä ich krížence), ktoré sa odlišujú hlavne sfarbením. Jeleň lesný západoeurópsky je v lete bledohrdzavý, v zime tmavohrdzavý, má tmavšiu hrivu a svetlejšie zrkadlo (oblasť okolo ritného otvoru). Jeleň lesný karpatský je v lete hrdzavý so sivým nádychom na prsiach, lopatkách a stehnách a na bruchu čiernohnedý, v zime sivý, na nohách a na bruchu čiernohnedý; má nenápadnú hrivu a menej výrazne ohraničené zrkadlo. Dĺžka tela samcov je 1,8 – 2,5 m, dĺžka chvosta 0,12 – 0,15 m, výška v kohútiku 1,3 – 1,5 m, hmotnosť 150 – 350 kg, samice sú výrazne menšie.

Jelenčatá sú do veku 2 – 3 mesiacov škvrnité. Jelenčekovi začínajú rásť pučnice vo veku 6 mesiacov. Prvé parohy majú zvyčajne tvar nerozvetvených ihlíc bez ružíc a ich rast je ukončený vo veku 14 mesiacov (jeleň s takýmito parohmi sa nazýva ihličiak), jeleň ich zhadzuje zvyčajne vo veku 24 mesiacov. Druhé parohy už majú ružicu a sú rozvetvené na očnicu a kmeň (stupeň vidliaka). V ďalších rokoch jeleň nasadzuje čoraz mohutnejšie parohy s väčším počtom vetiev. Podľa počtu vetiev môže byť jeleň ihličiakom, vidliakom, šestorákom, osmorákom, desatorákom, dvanástorákom atď., pričom počet vetiev nie je priamoúmerný veku, vetvy sa nazývajú očnica, nadočnica a stredná vetva. Jelene zhadzujú parohy pravidelne od februára do apríla (staršie skôr, mladšie neskôr). Vývin nových parohov trvá 120 – 170 dní. Novovytvorené parohy si jeleň vytĺka v júli až v auguste na tenkých kmeňoch drevín.

Jelenia zver žije prevažnú časť roka v čriedach, bezparohá zver (jelenice a jelenčatá) oddelene od jeleňov. Prestarnuté a choré jelene žijú samotársky. V období ruje (september až október) čriedy jeleníc s jelenčatami vyhľadávajú vhodné rujoviská, kde za nimi prichádzajú jelene. Starší, hlavný jeleň si čriedu podrobí a chráni jelenice pred druhými jeleňmi, s ktorými sa niekedy púšťa do prudkých súbojov. Mladšie a slabšie (bočné) jelene sa zdržiavajú v blízkosti čriedy, a ak hlavný jeleň nie je dostatočne ostražitý, usilujú sa spáriť s niektorou jelenicou. Jelene sa počas ruje ozývajú hlbokým hrdelným ručaním, ktoré sa odlišuje podľa toho, či jeleň ešte len hľadá jelenice alebo už má svoju čriedu, alebo naháňa rujnú jelenicu, alebo odháňa soka, príp. mu hrozí. Sprievodným znakom rujného jeleňa je čierna škvrna na bruchu okolo pohlavného údu. Po ruji hlavný jeleň čriedu opúšťa a k čriedam jeleníc sa pridávajú dvoj- až trojročné jelene. Čriedy sa rozpadávajú na jar pred rodením mláďat. Jelenica je gravidná 240 dní. Koncom mája, ale najčastejšie v júni rodí spravidla jedno mláďa. Mláďatá cicajú 4 – 5 mesiacov, pásť sa však začínajú už v 2. mesiaci. Pohlavne dospievajú vo veku 1,5 roka, do reprodukcie sa mladé jelene zapájajú spravidla až vo veku 4 rokov, jeleničky v 2. – 3. roku. Jelene sa dožívajú max. 20 rokov.

Jelenia zver žije od lužných lesov až po hornú hranicu lesa. Cez deň sa ukrýva v húštinách, večer vychádza na pašu. V horúcich letných a jesenných dňoch sa na vlhkých miestach s obľubou kaluží (→ bahnisko), čím sa ochladzuje a zbavuje parazitov. Živí sa trávami, bylinami, lístím, rozličnými plodmi (žaluďmi, bukvicami, jarabinou a i.) a poľnými kultúrami. V lesných porastoch, najmä v monokultúrach s nedostatkom prirodzenej potravy, spôsobuje škody lúpaním kôry stromov a ohryzom sadencov, značné škody môže spôsobiť aj na poľnohospodárskych plodinách. Najvýznamnejším prirodzeným nepriateľom jelenej zveri je vlk, novonarodené jelenča môže uloviť aj líška alebo diviak. Jelenia zver patrí na Slovensku medzi srstnatú raticovú zver; je vyhľadávanou trofejovou zverou.

Text hesla

jeleň — jednotný názov rodov Cervus a Elaphurus z triedy cicavce (Mammalia), rad párnokopytníky (Arctiodactyla), čeľaď jeleňovité. Typickým znakom jeleňa sú parohy (nazývané aj parožie) vyrastajúce z výbežkov čelovej kosti (pučníc); rastúce parohy sú obalené lykom (osrstenou kožou s cievami), ktoré ich vyživuje; keď parohy dorastú, lyko uschne a odpadne. Jelene parohy periodicky zhadzujú a tie znova dorastajú. Veľkosť parohov zodpovedá veku a zdravotnému stavu jedinca.

Do rodu Cervus, ktorý je rozšírený v Ázii, v Severnej Amerike a v Európe, patrí vyše 10 druhov, napr. jeleň axis (Axis axis, Cervus axis), jeleň bieloústy (Cervus albirostris), jeleň Alfrédov (Cervus alfredi), jeleň filipínsky (Cervus mariannus), daniel škvrnitý (Dama dama, Cervus dama), jeleň barasinga (Cervus duvauceli), jeleň lýrorohý (Cervus eldi), jeleň sika (Cervus nippon) s viacerými poddruhmi, jeleň sambar (Cervus unicolor) a jeleň lesný (Cervus elaphus), ktorý má najviac poddruhov, napr. jeleň lesný kanadský (Cervus elaphus canadensis, → wapiti), jeleň lesný západoeurópsky (Cervus elaphus hippelaphus) a jeleň lesný karpatský (Cervus elaphus montanus).

Do rodu Elaphurus patrí jediný, z Číny pochádzajúci druh jeleň milu (Elaphurus davidianus, jeleň Dávidov), ktorý bol v 19. stor. vyhubený (v Spojenom kráľovstve ho zachránili chovom; dobre sa rozmnožuje vo zverniciach a v zoologických záhradách a v 80. rokoch 20. stor. bol znova vypustený do voľnej prírody).

Na Slovensku sa vyskytujú dva poddruhy jeleňa lesného, a to v oblasti západného Slovenska jeleň lesný západoeurópsky a v oblasti stredného a východného Slovenska jeleň lesný karpatský (na strednom Slovensku sa vyskytujú najmä ich krížence), ktoré sa odlišujú hlavne sfarbením. Jeleň lesný západoeurópsky je v lete bledohrdzavý, v zime tmavohrdzavý, má tmavšiu hrivu a svetlejšie zrkadlo (oblasť okolo ritného otvoru). Jeleň lesný karpatský je v lete hrdzavý so sivým nádychom na prsiach, lopatkách a stehnách a na bruchu čiernohnedý, v zime sivý, na nohách a na bruchu čiernohnedý; má nenápadnú hrivu a menej výrazne ohraničené zrkadlo. Dĺžka tela samcov je 1,8 – 2,5 m, dĺžka chvosta 0,12 – 0,15 m, výška v kohútiku 1,3 – 1,5 m, hmotnosť 150 – 350 kg, samice sú výrazne menšie.

Jelenčatá sú do veku 2 – 3 mesiacov škvrnité. Jelenčekovi začínajú rásť pučnice vo veku 6 mesiacov. Prvé parohy majú zvyčajne tvar nerozvetvených ihlíc bez ružíc a ich rast je ukončený vo veku 14 mesiacov (jeleň s takýmito parohmi sa nazýva ihličiak), jeleň ich zhadzuje zvyčajne vo veku 24 mesiacov. Druhé parohy už majú ružicu a sú rozvetvené na očnicu a kmeň (stupeň vidliaka). V ďalších rokoch jeleň nasadzuje čoraz mohutnejšie parohy s väčším počtom vetiev. Podľa počtu vetiev môže byť jeleň ihličiakom, vidliakom, šestorákom, osmorákom, desatorákom, dvanástorákom atď., pričom počet vetiev nie je priamoúmerný veku, vetvy sa nazývajú očnica, nadočnica a stredná vetva. Jelene zhadzujú parohy pravidelne od februára do apríla (staršie skôr, mladšie neskôr). Vývin nových parohov trvá 120 – 170 dní. Novovytvorené parohy si jeleň vytĺka v júli až v auguste na tenkých kmeňoch drevín.

Jelenia zver žije prevažnú časť roka v čriedach, bezparohá zver (jelenice a jelenčatá) oddelene od jeleňov. Prestarnuté a choré jelene žijú samotársky. V období ruje (september až október) čriedy jeleníc s jelenčatami vyhľadávajú vhodné rujoviská, kde za nimi prichádzajú jelene. Starší, hlavný jeleň si čriedu podrobí a chráni jelenice pred druhými jeleňmi, s ktorými sa niekedy púšťa do prudkých súbojov. Mladšie a slabšie (bočné) jelene sa zdržiavajú v blízkosti čriedy, a ak hlavný jeleň nie je dostatočne ostražitý, usilujú sa spáriť s niektorou jelenicou. Jelene sa počas ruje ozývajú hlbokým hrdelným ručaním, ktoré sa odlišuje podľa toho, či jeleň ešte len hľadá jelenice alebo už má svoju čriedu, alebo naháňa rujnú jelenicu, alebo odháňa soka, príp. mu hrozí. Sprievodným znakom rujného jeleňa je čierna škvrna na bruchu okolo pohlavného údu. Po ruji hlavný jeleň čriedu opúšťa a k čriedam jeleníc sa pridávajú dvoj- až trojročné jelene. Čriedy sa rozpadávajú na jar pred rodením mláďat. Jelenica je gravidná 240 dní. Koncom mája, ale najčastejšie v júni rodí spravidla jedno mláďa. Mláďatá cicajú 4 – 5 mesiacov, pásť sa však začínajú už v 2. mesiaci. Pohlavne dospievajú vo veku 1,5 roka, do reprodukcie sa mladé jelene zapájajú spravidla až vo veku 4 rokov, jeleničky v 2. – 3. roku. Jelene sa dožívajú max. 20 rokov.

Jelenia zver žije od lužných lesov až po hornú hranicu lesa. Cez deň sa ukrýva v húštinách, večer vychádza na pašu. V horúcich letných a jesenných dňoch sa na vlhkých miestach s obľubou kaluží (→ bahnisko), čím sa ochladzuje a zbavuje parazitov. Živí sa trávami, bylinami, lístím, rozličnými plodmi (žaluďmi, bukvicami, jarabinou a i.) a poľnými kultúrami. V lesných porastoch, najmä v monokultúrach s nedostatkom prirodzenej potravy, spôsobuje škody lúpaním kôry stromov a ohryzom sadencov, značné škody môže spôsobiť aj na poľnohospodárskych plodinách. Najvýznamnejším prirodzeným nepriateľom jelenej zveri je vlk, novonarodené jelenča môže uloviť aj líška alebo diviak. Jelenia zver patrí na Slovensku medzi srstnatú raticovú zver; je vyhľadávanou trofejovou zverou.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jeleň [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-11-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jelen