jazero

Text hesla

jazero — prirodzená vnútrozemská uzavretá zníženina vyplnená vodou (bez priamej spojitosti s morom alebo s oceánom), resp. vodné teleso v tejto zníženine. Niekedy sa za jazerá považujú aj umelé vodné nádrže, jazerá však nie sú lagúny utvorené na okrajoch mora ani najmenšie vodné telesá (kaluže). Niektoré veľké jazerá sa označujú ako moria (napr. Kaspické more, Aralské jazero, Mŕtve more), naopak, ako jazerá sa niekedy označujú aj periodicky vyschýnajúce depresie (napr. Eyrovo jazero). Jazerá sa delia: 1. podľa obsahu minerálnych látok vo vode na sladkovodné (do 0,5 g/l), zmiešané či brakické (0,5 – 3 g/l) a slané jazerá (nad 3 g/l); 2. podľa spôsobu vzniku jazernej panvy na desiatky genetických typov, z ktorých najpočetnejšie sú riečne (mŕtve ramená) a ľadovcové jazerá (môžu byť erózne vytvorené eróziou ľadovca, hradené utvorené za akumuláciou morény a výtopiskové vzniknuté poklesom povrchu morény, v ktorej sa roztopil kus mŕtveho ľadu), menej početné sú sopečné (v sopečných a impaktných kráteroch), zahradené (vznikli zahradením riečnych dolín lávovým prúdom alebo zosuvom), krasové (v krasových depresiách s nepriepustnými ílovými sedimentmi na dne), eolické jazerá (v medzidunových depresiách po zmene klímy) a i.; najväčšie sú reliktné (zvyšky bývalých morí a oceánov, napr. Kaspické more a Aralské jazero), riftové jazerá (v riftových zónach predstavujú možné zárodky vzniku nových morí a oceánov, napr. jazerá Bajkal, Malawi a Tanganika) a jazerá ľadovcovo-tektonického pôvodu (napr. Veľké kanadské jazerá a Ladožské jazero); 3. podľa prítokov a odtokov na bezodtokové (bez povrchového prítoku a odtoku) a odtokové jazerá (s povrchovým odtokom; ak má aj povrchový prítok, resp. prítoky, je zároveň prietokové jazero). Pri zápornej vodnej bilancii (ročný výpar je vyšší ako ročný úhrn zrážok a prítok vody do jazera) jazerá vyschýnajú a menia sa na soľné bezodtokové panvy (Aralské jazero, Veľké soľné jazero); s výnimkou aktívnych tektonických jazier majú jazerá tendenciu zanikať aj prirodzeným zanášaním anorganickým a organickým materiálom (mnohé rašeliniská sú posledným vývojovým štádiom jazera) alebo prerezaním hrádze jazera odtekajúcim vodným tokom. Najväčším jazerom na svete je Kaspické more so slanou vodou, na Slovensku je najväčším jazerom Veľké Hincovo pleso (→ Hincove plesá).

Text hesla

jazero — prirodzená vnútrozemská uzavretá zníženina vyplnená vodou (bez priamej spojitosti s morom alebo s oceánom), resp. vodné teleso v tejto zníženine. Niekedy sa za jazerá považujú aj umelé vodné nádrže, jazerá však nie sú lagúny utvorené na okrajoch mora ani najmenšie vodné telesá (kaluže). Niektoré veľké jazerá sa označujú ako moria (napr. Kaspické more, Aralské jazero, Mŕtve more), naopak, ako jazerá sa niekedy označujú aj periodicky vyschýnajúce depresie (napr. Eyrovo jazero). Jazerá sa delia: 1. podľa obsahu minerálnych látok vo vode na sladkovodné (do 0,5 g/l), zmiešané či brakické (0,5 – 3 g/l) a slané jazerá (nad 3 g/l); 2. podľa spôsobu vzniku jazernej panvy na desiatky genetických typov, z ktorých najpočetnejšie sú riečne (mŕtve ramená) a ľadovcové jazerá (môžu byť erózne vytvorené eróziou ľadovca, hradené utvorené za akumuláciou morény a výtopiskové vzniknuté poklesom povrchu morény, v ktorej sa roztopil kus mŕtveho ľadu), menej početné sú sopečné (v sopečných a impaktných kráteroch), zahradené (vznikli zahradením riečnych dolín lávovým prúdom alebo zosuvom), krasové (v krasových depresiách s nepriepustnými ílovými sedimentmi na dne), eolické jazerá (v medzidunových depresiách po zmene klímy) a i.; najväčšie sú reliktné (zvyšky bývalých morí a oceánov, napr. Kaspické more a Aralské jazero), riftové jazerá (v riftových zónach predstavujú možné zárodky vzniku nových morí a oceánov, napr. jazerá Bajkal, Malawi a Tanganika) a jazerá ľadovcovo-tektonického pôvodu (napr. Veľké kanadské jazerá a Ladožské jazero); 3. podľa prítokov a odtokov na bezodtokové (bez povrchového prítoku a odtoku) a odtokové jazerá (s povrchovým odtokom; ak má aj povrchový prítok, resp. prítoky, je zároveň prietokové jazero). Pri zápornej vodnej bilancii (ročný výpar je vyšší ako ročný úhrn zrážok a prítok vody do jazera) jazerá vyschýnajú a menia sa na soľné bezodtokové panvy (Aralské jazero, Veľké soľné jazero); s výnimkou aktívnych tektonických jazier majú jazerá tendenciu zanikať aj prirodzeným zanášaním anorganickým a organickým materiálom (mnohé rašeliniská sú posledným vývojovým štádiom jazera) alebo prerezaním hrádze jazera odtekajúcim vodným tokom. Najväčším jazerom na svete je Kaspické more so slanou vodou, na Slovensku je najväčším jazerom Veľké Hincovo pleso (→ Hincove plesá).

Zverejnené v novembri 2013.

súvisiace heslá

citácia

Jazero [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jazero