Jariabek, Ondrej

Jariabek, Ondrej, 20. 2. 1908 Kráľova Lehota, okres Liptovský Mikuláš – 3. 2. 1987 Bratislava — slovenský herec, filmový režisér, pedagóg a spisovateľ. Pôvodne učiteľ v Čadci (1927 – 39) a Prešove (1939 – 41), kde ako herec (Paučo v Kráľovi Svätoplukovi od I. Stodolu, 1937; Galén v Bielej nemoci od K. Čapka, 1937) a režisér povzniesol na vysokú úroveň ochotnícke krúžky. R. 1941 – 46 a 1951 – 80 člen Činohry SND. R. 1947 – 48 režisér Československého filmu, 1949 – 51 člen činohry Novej scény Národného divadla. Dlhoročný interpret komických a tragikomických úloh najmä v klasických a súdobých hrách slovenských dramatikov, napr. Maušl (J. Palárik: Drotár, 1942), Básnik (P. Zvon: Tanec nad plačom, 1943), Mrňús (J. Záborský: Najdúch, 1949), Vinco Hŕstka (I. Bukovčan: Surovô drevo, 1954), Ignác (J. Solovič: Žobrácke dobrodružstvo, 1970), ako aj v hrách inonárodných autorov, napr. Teiresias (Sofoklés: Kráľ Oidipus, 1941), Spiegelberg (F. Schiller: Zbojníci, 1955), Canciano (C. Goldoni: Štyria grobiani, 1956), Lebedev (F. M. Dostojevskij: Idiot, 1965), Bubeník (J. D. Radičkov: Pokus o lietanie, 1980) a i. Hoci nevytváral rozsahom veľké ani titulné postavy, bol stredobodom mnohých inscenácií, množstvo výrazných postáv stvárnil napr. v televíznych inscenáciách (1958 – 87 viac než 130). V období 1946 – 83 vytvoril približne v 40 filmoch výrazné typy starcov (Varúj!, 1946; Čertova stena, 1948; Kozie mlieko, 1950; Pole neorané, 1953; V piatok trinásteho, 1953; Rodná zem, 1953; Zemianska česť, 1957; Jánošík, 1962 – 63; Orlie pierko, 1971; a i.). Autor pamätí Z pastierčaťa herec (1988, 2 zväzky), hier pre deti, námetov a filmových scenárov. Vyhľadávaný kabaretný humorista. Populárne boli aj jeho príhody Sváka Ondra v rozhlasovej Roľníckej besede (1955 – 84). Jeho spoločensko-umelecké aktivity sú zaznamenané v zborníku štúdií, spomienok a dokumentov Herec, ktorý sa rád smial (2006).