Jamnický, Ján

Jamnický, Ján, pseudonym Gustáv Marro, 20. 5. 1908 Jasenová, okres Dolný Kubín – 4. 8. 1972 Poprad, pochovaný v Bratislave — slovenský avantgardný divadelný režisér, herec a pedagóg, manžel V. Jamnickej (1936 – 62), syn J. V. Jamnického. Študovať začal na Lekárskej fakulte UK v Bratislave (1926 – 28), 1932 absolvoval Právnickú fakultu UK. Ťažiskom jeho profesionálnej aktivity v 30. rokoch 20. stor. bolo herectvo, 1932 absolvoval Hudobnú a dramatickú akadémiu (dnes konzervatórium) v Bratislave, kde 1937 – 44 vyučoval hereckú tvorbu a teoretické predmety (sám bol o. i. vynikajúci recitátor). R. 1932 – 45 a 1949 herec a režisér činohry SND, 1945 – 49 režisér a scenárista Československého filmu, jeden zo zakladateľov Slovenského filmu (Filmové ateliéry Koliba). R. 1949 spoluzakladateľ VŠMU v Bratislave, kde 1949 – 52 pôsobil ako pedagóg na Divadelnej fakulte, 1957 – 58 externý pedagóg na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Režisér výnimočných inscenačných diel, ktoré významne ovplyvnili vývin slovenskej divadelnej réžie: H. Ibsen: Rosmersholm, Molière: Mizantrop, P. de Marivaux: Hra lásky a náhody (všetky 1940), I. Stodola: Keď jubilant plače (1941), A. V. Suchovo-Kobylin: Smrť Tanierika (1941), F. Schiller: Viliam Tell (1942), W. Shakespeare: Sen noci svätojánskej (1942), P. Zvon: Tanec nad plačom (1943), Molière: Zdravý nemocný (1943) a i. Zdroj inšpirácie našiel v českej a ruskej divadelnej avantgarde a v európskom divadelnom dianí, ale aj vo východnej filozofii a v dejinách. Slovenská divadelná réžia sa jeho zásluhou stala modernou, umelecky hodnotnou oblasťou. Národný umelec (1970).