jamb

Text hesla

jamb, gr. iambos — dvojslabičná vzostupná stopa (◡ — ) realizovaná v antickom časomernom veršovom systéme krátkou a dlhou slabikou a v sylabotonickom veršovom systéme neprízvučnou a prízvučnou slabikou. V gréckej poézii možno jamb doložiť v 7. stor. pred n. l. (Archilochos z Paru, Anakreón, Sapfó), prevzala ho rímska literatúra (Plautus, Terentius, Horácius, Seneca Mladší). Najčastejším antickým jambickým veršom bol jambický trimeter (lat. senarius), ktorý dominoval v dialogických častiach tragédií a komédií, a jambický dimeter, ktorý si osvojila aj kresťanská hymnografia (sv. Ambróz, Prudentius, Venantius Fortunatus). Jamb aplikovala aj sylabotonická poézia v národných jazykoch, napr. v starofrickom epose Pieseň o Rolandovi (Chanson de Roland). Na jambickom základe vznikli blankvers a alexandrín. Jamb ako vzostupná stopa protirečí prirodzenému rytmu slovenčiny, pretože v slovenčine je slovný prízvuk umiestnený na prvej slabike. V slovenskom sylabotonickom veršovom systéme možno stúpavý (vzostupný) rytmus jambu dosiahnuť len predsúvaním neprízvučných neplnovýznamových jednoslabičných, resp. trojslabičných slov na začiatok verša, aby prízvuk akcentoval ťažkú dobu na párnych pozíciách verša. Jamb sa uplatnil napr. v poézii J. Hollého, Vajanského, Hviezdoslava a i.

Kam Váhu, kam ponáhláš?

— — / U — / U — / —

Kam tak sa zhurta rútíš?

— — / U — / U — / —

Až válané ňevinních

U — / U — / U — / —

Brehov kroví a hrádze,

U — / U — / U — / U

Až melňeních drobeski

U — / U — / U — / U

Skal pred sebú poháňáš!

— — / U — / U — / —

(J. Hollý: Hlas Tatri)

Keď zima na perutiach vetra vletí

U — /U — /U — /U — /U — / U

v náš Turiec, srdce moje divno splesá:

U — / U — / U — / U — / U — / U

ja vidím, ako tlstý Lysec pnie sa,

U — / U — /U — /U — / U — / U

jak úbeľovým snehom Kriváň svieti.

U — /U — /U — / U — / U — / U

(Svetozár Hurban Vajanský: Môjmu Turcu)

Text hesla

jamb, gr. iambos — dvojslabičná vzostupná stopa (◡ — ) realizovaná v antickom časomernom veršovom systéme krátkou a dlhou slabikou a v sylabotonickom veršovom systéme neprízvučnou a prízvučnou slabikou. V gréckej poézii možno jamb doložiť v 7. stor. pred n. l. (Archilochos z Paru, Anakreón, Sapfó), prevzala ho rímska literatúra (Plautus, Terentius, Horácius, Seneca Mladší). Najčastejším antickým jambickým veršom bol jambický trimeter (lat. senarius), ktorý dominoval v dialogických častiach tragédií a komédií, a jambický dimeter, ktorý si osvojila aj kresťanská hymnografia (sv. Ambróz, Prudentius, Venantius Fortunatus). Jamb aplikovala aj sylabotonická poézia v národných jazykoch, napr. v starofrickom epose Pieseň o Rolandovi (Chanson de Roland). Na jambickom základe vznikli blankvers a alexandrín. Jamb ako vzostupná stopa protirečí prirodzenému rytmu slovenčiny, pretože v slovenčine je slovný prízvuk umiestnený na prvej slabike. V slovenskom sylabotonickom veršovom systéme možno stúpavý (vzostupný) rytmus jambu dosiahnuť len predsúvaním neprízvučných neplnovýznamových jednoslabičných, resp. trojslabičných slov na začiatok verša, aby prízvuk akcentoval ťažkú dobu na párnych pozíciách verša. Jamb sa uplatnil napr. v poézii J. Hollého, Vajanského, Hviezdoslava a i.

Kam Váhu, kam ponáhláš?

— — / U — / U — / —

Kam tak sa zhurta rútíš?

— — / U — / U — / —

Až válané ňevinních

U — / U — / U — / —

Brehov kroví a hrádze,

U — / U — / U — / U

Až melňeních drobeski

U — / U — / U — / U

Skal pred sebú poháňáš!

— — / U — / U — / —

(J. Hollý: Hlas Tatri)

Keď zima na perutiach vetra vletí

U — /U — /U — /U — /U — / U

v náš Turiec, srdce moje divno splesá:

U — / U — / U — / U — / U — / U

ja vidím, ako tlstý Lysec pnie sa,

U — / U — /U — /U — / U — / U

jak úbeľovým snehom Kriváň svieti.

U — /U — /U — / U — / U — / U

(Svetozár Hurban Vajanský: Môjmu Turcu)

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jamb [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jamb