Jakubisko, Juraj

Jakubisko, Juraj, 30. 4. 1938 Kojšov, okres Spišská Nová Ves – 24. 2. 2023 Praha — slovenský režisér, scenárista a kameraman. Po štúdiu umeleckej fotografie na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave absolvoval 1966 štúdium réžie na FAMU v Prahe. Upozornil na seba už školskými filmami Každý deň má svoje meno (1960), Mlčanie (1963) a Čakajú na Godota (1965) i experimentálnym stredometrážnym filmom Dážď (1965), za ktorý získal viaceré uznania na festivaloch v Mannheime, Oberhausene a Bergame. Od 1967 v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave nakrúcal hrané filmy. Debutoval autorským filmom Kristove roky (1967) zachytávajúcim životné pocity ľudí prichádzajúcich do zrelého a súčasne kritického veku, ktorým sa zaradil k tvorcom novej vlny československej kinematografie 60. rokov 20. stor. Jakubiskove filmy sa vyznačujú svojskou poetikou a štýlom s dôrazom na obrazové riešenie, bizarnosť, hravosť a recesiu. Vo všetkých filmoch (najmä ako kameraman) výrazne uplatňoval vlastnú optiku využívajúcu rôzne optické deformácie, poetiku pop-artu, insitného umenia, secesie ap. Režisér filmov Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončený 1990), ktoré svojou symbolikou vyvolali protichodné interpretácie a boli zakázané. V 70. rokoch 20. stor. mohol nakrúcať iba krátkometrážne filmy, ale aj v nich uplatnil obrazotvornosť, fantáziu a vlastné výtvarné videnie sveta. K hranej tvorbe sa vrátil až filmom Postav dom, zasaď strom (1979). Medzinárodný úspech získal originálnym prepisom románu P. Jaroša Tisícročná včela (1983). Režisér filmov Nevera po slovensky (1981), Perinbaba (1985), Teta (1986), Pehavý Max a strašidlá (1987), Sedím na konári a je mi dobre (1988), Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), Post coitum (2004), Bathory (2008), Perinbaba 2 (2018) a i.