Jacobsen, Jens Peter

Jacobsen [-kob-], Jens Peter, 7. 4. 1847 Thisted, okr. Nordjylland, Dánsko – 30. 4. 1885 tamže — dánsky básnik, prozaik a botanik (stúpenec Ch. Darwina, ktorého diela prekladal do dánčiny). Pre jeho diela je príznačný impresionistický štýl, výstižnosť opisu a analytická hĺbka textu. Začal písať romantické verše, známou sa stala jeho novela Mogens (1872) zachytávajúca príbeh mladého muža, ktorý si hľadá miesto v spoločnosti. Novelou Jacobsen inovoval jazykové a štylistické prostriedky v dánskej próze. Historický román Pani Mária Grubbeová (Fru Marie Grubbe, 1876; slov. 1973), predznamenávajúci nástup naturalizmu v dánskej literatúre, je psychologickou analýzou hrdinky, ktorá nerobí v láske kompromisy, a hoci klesne v spoločenskom rebríčku, morálne víťazí. Psychologickú kresbu Jacobsen rozvinul v románe Niels Lyhne (1881; slov. 1959), ktorý na pozadí prusko-rakúsko-dánskej vojny (1864) zachytáva príbeh voľnomyšlienkara akceptujúceho vzťah človeka k Bohu (podľa románu napísal F. Delius operu Fennimore a Gerda, 1910) a ktorý farebnosťou štýlu i zachytením zložitej psychológie postáv i prírodných obrazov patrí k vrcholným dielam dánskej literatúry 19. stor. Autor novely Mor v Bergame (Pesten i Bergamo, 1881) a kratšej lyriky. Patrí k najvýznamnejším autorom svojej doby, svojím dielom ovplyvnil aj iných autorov, napr. R. M. Rilkeho. Jeho básnický cyklus Piesne z Gurre (Gurresange, 1868 – 69) zhudobnil A. Schönberg (1900 – 11).