Izetbegović, Alija

Izetbegović [-vič], Alija, 8. 8. 1925 Bosanski Šamac – 19. 10. 2003 Sarajevo — bosniansky právnik a politik. Počas 2. svetovej vojny sa zúčastňoval na aktivitách moslimských organizácií (Mladi Muslimani), začo bol krátko po skončení vojny odsúdený na 3 roky väzenia. R. 1956 absolvoval na Sarajevskej univerzite štúdium práva a politicky sa neangažoval. R. 1970 vydal manifest Islamská deklarácia, politicko-náboženský program, resp. teokratický projekt, ktorý sa zakladal na revitalizácii islamských spôsobov a tradícií. R. 1980 naň nadviazal knihou Islam medzi Východom a Západom, čím sa dostal do rozporu s vtedajšou juhoslovanskou nomenklatúrou. Bol obvinený z fundamentalizmu, šírenia islamského nacionalizmu a pokusu vytvoriť islamský štát a 1983 odsúdený na 14 rokov väzenia. Viedlo to však aj k nárastu jeho popularity a v období liberálnych zmien v SFRJ bol 1988 prepustený. Stal sa zakladateľom a predsedom Strany demokratickej akcie (Stranka demokratske akcije, SDA), ktorá v prvých pluralitných parlamentných voľbách 1990 získala 33 % mandátov. R. 1990 – 92 predseda predsedníctva Bosny a Hercegoviny (v rámci SFRJ), po vyhlásení jej nezávislosti 1992 – 96 prezident. Počas občianskej vojny, ktorej sa neúspešne snažil vyhnúť, sa napriek nerozhodnosti stal pre bosnianskych Moslimov otcovským symbolom (prezývka Dedo), naopak, pre Chorvátov a Srbov symbolom vojny. Počas rokovaní dôsledne odmietal rozdelenie krajiny podľa národnostného kľúča, presadzoval štát založený na centralizovanej správe. Na základe podpisu Daytonskej mierovej dohody 1995 bol donútený pristúpiť na rozdelenie Bosny a Hercegoviny na dve entity podľa etnického princípu, dosiahol však, že Moslimovia sú uznanou súčasťou štátu. R. 1996 – 2000 predseda trojčlenného Predsedníctva (za Moslimov). R. 2000 odstúpil z úradu zo zdravotných dôvodov.