Iža

Iža, maď. Izsa — obec v okrese Komárno v Nitrianskom kraji v južnej časti Podunajskej roviny na ľavom brehu Dunaja na hranici s Maďarskom, 111 m n. m.; 1 802 obyvateľov(2023), 26,8 % slovenskej, 63,5 % maďarskej národnosti (2021); miestne časti: Bokroš, Iža. Územie má rovinný reliéf, je odlesnené a poľnohospodársky využívané. Na území obce sa nachádza prírodná rezervácia Bokrošské slanisko (vyhlásená 1988, rozloha 14 ha), zriadená na ochranu zvyškov slaniska Podunajskej nížiny so zriedkavou slanomilnou vegetáciou.

Obcou prechádza cesta I. triedy Bratislava – Dunajská Streda – Komárno – Štúrovo spájajúca Ižu s Komárnom a Patincami.

Obec je písomne doložená v roku 1172 ako Esu, 1268 Isa, 1291 Isa, Ysa, 1773 Isa, 1786 Ischa, 1808 Izsa, Iža, Issa, v rokoch 1863 – 1913 Izsa, v roku 1920 Iža, Iša, v rokoch 1927 – 38 Iža, Izsa, 1938 – 45 Izsa, 1945 – 48 Iža, Izsa, v roku 1948 Iža.

Pôvodne patrila benediktínskemu kláštoru v Pannonhalme, od roku 1268 hradu Komárno, v roku 1276 klariskám z Margitinho ostrova pri Budíne (dnes súčasť Budapešti), v roku 1291 Ostrihomskému prepoštstvu a kapitule. Počas tureckých nájazdov v 16. stor. spustla, znovu osídlená bola koncom 17. stor. V rokoch 1763, 1773 a 1822 bola postihnutá zemetrasením. V rokoch 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku. Pôvodní obyvatelia obce mali po vojne pozastavené štátne občianstvo. Tí, ktorí nepodpísali reslovakizáciu, boli v decembri 1946 a januári 1947 v rámci presídľovania obyvateľstva deportovaní do Čiech a na Moravu, maďarskí občania do Maďarska. Ich miesta obsadili presídlení Slováci z okolia Békešskej Čaby. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom, tkáčstvom a výšivkárstvom.

K obci patrili aj dve osady: Harčáš (doložená 1397 ako Harchas) a Bokroš (doložená 1696 ako Bokros). Osada Harčáš patrila hradu Komárno, v 19. stor. tam mali majetok Zičiovci a Solymosiovci. Osada Bokroš patrila Ostrihomskému prepoštstvu a kapitule.

Významná archeologická lokalita: v katastrálnom území obce sídliskové nálezy z mladšej a neskorej kamennej doby, pohrebisko a sídlisko zo staršej bronzovej doby, keltské hroby a sídlisko z 1. stor. pred n. l. Najvýznamnejším archeologickým náleziskom je opevnený rímsky vojenský tábor (kastel) na ľavom brehu Dunaja v polohe Leányvár (Dievčí hrad, Devín), známy ako Kelemantia. Ako predsunuté predmostie legionárskeho tábora Brigetio (Szőny, Maďarsko) bol súčasťou fortifikačného systému Limes Romanus. V jeho areáli a okolí sú stopy germánskeho osídlenia a kostrový hrob z konca 4. a zo začiatku 5. stor. Pri severozápadnom nároží kostrové pohrebisko, neďaleko aj sídlisko z 10. stor.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela (barokový z 1773, na mieste staršieho, pravdepodobne gotického, opravený v 19. stor.), neskoroklasicistický reformovaný kostol (1871).