Ivanka pri Nitre

Text hesla

Ivanka pri Nitre — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji vo východnej časti Nitrianskej pahorkatiny, 146 m n. m.; 2 613 obyvateľov (2017). Odlesnené, poľnohospodársky využívané územie. Obec písomne doložená 1245 ako Ivanka, 1400 Ivankafalva, 1773 Ivanka, 1786 Iwanka, 1808, 1863 – 88 Ivanka, 1892 – 1913 Nyitraivánka, 1920 Ivanka, 1927 – 48 Ivánka pri Nitre, 1948 – 75, 1992 Ivanka pri Nitre; 1976 – 92 súčasť Nitry. Patrila rodinám Akáčovcov, Ernyeiovcov, Huňadyovcov, Morvaiovcov, Vitézovcov a i. R. 1924 k nej bola pričlenená obec Lúky-Gergeľová (doložená 1892 – 95 ako Lükigergelyfalva, 1898 – 1913 Lükigergelyfalu, 1920 – 24 Lúky-Gergeľová), ktorá vznikla po 1888 zlúčením obcí Gergeľová (doložená 1247 ako Megerd, 1311 Megered Berench, 1392 Geregwlfalwa alias Megered Berench, 1773 Gergelyfalva, 1786 Gergelyfalwa, 1808 Gergelyfalva, Gergelowá, 1873 – 88 Gergelyfalu) a Lúky (doložená 1330 ako Lyuky, 1479 Luky, 1773 Lyuky, 1786 Lyuki, 1808 Lúki, Lúky, Lauky, 1863 – 88 Lüki). Obec Gergeľová bola pôvodne kráľovským majetkom, neskôr patrila zemianskym rodinám Andorovcov, Ernyeiovcov a i., obec Lúky patrila Nitrianskej kapitule. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Archeologické nálezy: solitérne kostrové hroby neskoroeneolitickej kultúry skupiny Kosihy-Čaka, hroby únětickej kultúry a sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej bronzovej doby, osídlenie stredodunajskej mohylovej kultúry (stredná bronzová doba), pohrebisko a sídlisko vekerzugskej kultúry (halštatská doba). Sídliská a pohrebiská Keltov z laténskej doby, Germánov z rímskej doby a Slovanov z veľkomoravského obdobia. Z katastra obce pochádza i ojedinelý nález siedmich zlatých platničiek bohato zdobených emailom, náhodne objavených 1860. Na troch platničkách sú figurálne motívy s gréckymi nápismi znázorňujúce pravdepodobne byzantského cisára Konštantína IX. Monomacha (najväčšia pozdĺžna platnička), jeho manželku, cisárovnú Zóé, a jej sestru a spoluvládkyňu Teodoru. V rovnakom štýle sú vytvorené aj zvyšné platničky – dve s tancujúcimi ženskými postavami a dve (najmenšie) so statickými alegorickými postavami Cností symbolizujúce Pravdu a Pokoru. Cisársku trojicu a tanečnice ovíjajú rastlinné úponky s vtákmi, Cnosti sú obklopené cyprusmi. Platničky sú vzácnymi dokladmi byzantského zlatníctva a emailérstva 11. stor., niekedy sú interpretované i ako súčasť diadému či koruny Konštantína IX. Monomacha (preto sú niekedy nazývané Monomachova koruna), uložené sú v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti.

Stavebné pamiatky: neskorobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Martina (1769 – 71, veža 1876), secesná kúria (1905 – 06, dnes sídlo štátneho archívu), baroková socha sv. Jána Nepomuckého (1770), v časti Gergeľová ranobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Benedikta (1. polovica 17. stor., upravený v 18. stor.).

Text hesla

Ivanka pri Nitre — obec v okrese Nitra v Nitrianskom kraji vo východnej časti Nitrianskej pahorkatiny, 146 m n. m.; 2 613 obyvateľov (2017). Odlesnené, poľnohospodársky využívané územie. Obec písomne doložená 1245 ako Ivanka, 1400 Ivankafalva, 1773 Ivanka, 1786 Iwanka, 1808, 1863 – 88 Ivanka, 1892 – 1913 Nyitraivánka, 1920 Ivanka, 1927 – 48 Ivánka pri Nitre, 1948 – 75, 1992 Ivanka pri Nitre; 1976 – 92 súčasť Nitry. Patrila rodinám Akáčovcov, Ernyeiovcov, Huňadyovcov, Morvaiovcov, Vitézovcov a i. R. 1924 k nej bola pričlenená obec Lúky-Gergeľová (doložená 1892 – 95 ako Lükigergelyfalva, 1898 – 1913 Lükigergelyfalu, 1920 – 24 Lúky-Gergeľová), ktorá vznikla po 1888 zlúčením obcí Gergeľová (doložená 1247 ako Megerd, 1311 Megered Berench, 1392 Geregwlfalwa alias Megered Berench, 1773 Gergelyfalva, 1786 Gergelyfalwa, 1808 Gergelyfalva, Gergelowá, 1873 – 88 Gergelyfalu) a Lúky (doložená 1330 ako Lyuky, 1479 Luky, 1773 Lyuky, 1786 Lyuki, 1808 Lúki, Lúky, Lauky, 1863 – 88 Lüki). Obec Gergeľová bola pôvodne kráľovským majetkom, neskôr patrila zemianskym rodinám Andorovcov, Ernyeiovcov a i., obec Lúky patrila Nitrianskej kapitule. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Archeologické nálezy: solitérne kostrové hroby neskoroeneolitickej kultúry skupiny Kosihy-Čaka, hroby únětickej kultúry a sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej bronzovej doby, osídlenie stredodunajskej mohylovej kultúry (stredná bronzová doba), pohrebisko a sídlisko vekerzugskej kultúry (halštatská doba). Sídliská a pohrebiská Keltov z laténskej doby, Germánov z rímskej doby a Slovanov z veľkomoravského obdobia. Z katastra obce pochádza i ojedinelý nález siedmich zlatých platničiek bohato zdobených emailom, náhodne objavených 1860. Na troch platničkách sú figurálne motívy s gréckymi nápismi znázorňujúce pravdepodobne byzantského cisára Konštantína IX. Monomacha (najväčšia pozdĺžna platnička), jeho manželku, cisárovnú Zóé, a jej sestru a spoluvládkyňu Teodoru. V rovnakom štýle sú vytvorené aj zvyšné platničky – dve s tancujúcimi ženskými postavami a dve (najmenšie) so statickými alegorickými postavami Cností symbolizujúce Pravdu a Pokoru. Cisársku trojicu a tanečnice ovíjajú rastlinné úponky s vtákmi, Cnosti sú obklopené cyprusmi. Platničky sú vzácnymi dokladmi byzantského zlatníctva a emailérstva 11. stor., niekedy sú interpretované i ako súčasť diadému či koruny Konštantína IX. Monomacha (preto sú niekedy nazývané Monomachova koruna), uložené sú v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti.

Stavebné pamiatky: neskorobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Martina (1769 – 71, veža 1876), secesná kúria (1905 – 06, dnes sídlo štátneho archívu), baroková socha sv. Jána Nepomuckého (1770), v časti Gergeľová ranobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Benedikta (1. polovica 17. stor., upravený v 18. stor.).

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 30. júla 2018.

citácia

Ivanka pri Nitre [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ivanka-pri-nitre