iura novit curia

iura novit curia [jú- nó- kúrija; lat.] — súd pozná právo; zásada, podľa ktorej nie je potrebné osobitne dokazovať znenie právnych noriem. Táto zásada však platí iba v prípade národného a v podmienkach Európskej únie aj európskeho práva. Súd nie je povinný poznať obsah práva iného štátu, ktorý môže byť predmetom dokazovania. Princíp iura novit curia sa nevzťahuje len na predmet dokazovania zákonných noriem, ale určuje aj zodpovednosť súdu za jeho konanie a úradný postup.