írsky tanec

írsky tanec — svojbytný tanečný prejav Írov, ktorý sa vyvinul na ostrove Írsko a v dôsledku viacnásobnej emigrácie Írov (v 17. – 20. stor.) sa rozšíril aj do ďalších krajín, najmä do Spojeného kráľovstva, USA, Kanady, Austrálie a na Nový Zéland. Korene írskeho tanca siahajú pravdepodobne ku keltským kmeňom, ktoré prišli na územie Írska v 6. – 5. stor. pred n. l. a patrili k tvorcom írskej kultúry. Po anglo-normanských vpádoch v 12. stor. bola pôvodná írska kultúra potláčaná a neskôr, v období zväčšujúceho sa národnostného útlaku, zakazovaná. Po zmiernení útlaku začiatkom 18. stor. začali asi od 1750 pôsobiť v krajine prví taneční majstri, vďaka ktorým sa írsky tanec rozvíjal a nadobúdal svoje charakteristické črty (napr. ruky spustené počas tanca pri tele, pri krokoch kladenie dôrazu najmä na prácu nôh, tancovanie na čo najmenšom možnom priestore, napr. na veku zo suda). Koncom 19. stor. írska renesancia priniesla snahu o obnovenie írskej kultúry. R. 1929 bola založená Írska tanečná komisia (An Coimisiún le Rincí Gaelacha), ktorá mala za úlohu štandardizovať írsky tanec.

Podľa používanej obuvi možno írsky tanec rozdeliť na dve hlavné skupiny: 1. softový tanec, pri ktorom tanečnice používajú topánky s mäkkou podrážkou a vpredu so skríženými šnúrkami (softshoes, nazývané aj ghillies, pumps, pomps) a tanečníci jednoduché tanečné topánky, pričom pri krokoch sa kladie dôraz na ľahkosť pohybov a prácu nôh vo vzduchu; 2. stepový tanec, pri ktorom sa používajú stepové topánky s vysokým opätkom a špeciálne upravenou špičkou (asi od polovice 20. stor. sú špičky a opätky vyrobené zo sklolaminátu, vďaka ktorému majú jedinečný zvuk; → clog dance, → step). V súčasnosti sa írsky tanec neustále mení, vznikajú nové kroky a kombinácie a tanečný priestor sa využíva v čoraz väčšom rozsahu. Významný medzinárodný úspech dosiahol írsky tanec v 90. rokoch 20. stor., keď americko-írsky tanečník Michael Flatley (*1958) so svojou tanečnou skupinou vytvoril šou Riverdance, Lord of the Dance, Feet of Flames a Celtic Tiger.