indigenát

Text hesla

indigenát [lat.] — príslušnosť k niektorému stavu v určitej krajine, istá forma štátnej príslušnosti, ktorou sa priznávala spôsobilosť na právne úkony v danej krajine, možnosť získavať majetky, vykonávať úrady a pod. V Uhorsku predstavoval indigenát priznanie šľachtictva cudziemu šľachticovi alebo cudzincovi vôbec, jeho zrovnoprávnenie s domácou šľachtou. Prví cudzinci prichádzajúci v stredoveku do Uhorska, v prameňoch označovaní ako hostia (hospites), pôvodne nedisponovali žiadnymi právami a výsadami, ktoré požívala domáca šľachta. Uhorskí panovníci si však postupne ich nespochybniteľný význam z hľadiska hospodárskeho a kultúrneho rozvoja krajiny uvedomili a začali im poskytovať ochranu a udeľovať privilégiá. Spočiatku mohol cudzí šľachtic nadobudnúť uhorské šľachtictvo a s ním spojené práva a výsady kráľovskou donáciou alebo udelením krajinských funkcií a úradov, po vydaní Zlatej buly Ondreja II. (1222) na základe kráľovského privilégia vydaného so súhlasom snemu. Po roku 1550 sa jediným spôsobom zrovnoprávnenia cudzieho šľachtica stalo jeho úradné prijatie za uhorského šľachtica (udelenie indigenátu) po splnení viacerých podmienok a formalít na základe zákonného článku 77/1550 a ďalších z rokov 1687, 1715, 1741 a 1790. V novoveku každý, kto nadobudol šľachtické práva, musel byť prijatý aj do zväzku konkrétnej župy (→ inkolát). Tieto formy udelenia indigenátu boli zrušené zákonným článkom 50/1879. Postupne sa príslušnosť k uhorskému štátu prestala rozlišovať podľa stavovského členenia spoločnosti a rozšírila sa na všetkých obyvateľov krajiny.

Zverejnené v novembri 2013.

Indigenát [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/indigenat