Ilečko, Alexander
Ilečko, Alexander, 25. 2. 1937 Bratislava – 21. 10. 2023 tamže — slovenský sochár, syn Jozefa Ilečka, manžel S. Ilečkovej. Študoval maliarstvo a sochárstvo na VŠVU v Bratislave (1954 – 61) na oddelení reliéfneho sochárstva u R. Pribiša. V rokoch 1967 – 68 absolvoval študijný pobyt na akadémii vo Viedni u J. Avramidisa. Venoval sa voľnej sochárskej tvorbe (drevo, kameň, bronz, keramika), kresbe a grafike. Spojil moderné sochárske tvaroslovie s expresívnym, senzuálnym prejavom. Bol zakladajúcim členom Spolku výtvarníkov Slovenska (1993). Predstavil sa drevenými ženskými figúrami, v ktorých sa odráža inšpirácia rozmanitosťou prírodných foriem a rešpekt k tektonickým danostiam materiálu. Jeho kolekcia farebných keramických hláv a figurálne kompozície sú charakteristické obrazotvornosťou, expresivitou a humorným nadhľadom (Burlesky, Metamorfózy). Od 70. rokov sa venoval portrétnej tvorbe. Stvárnil mnohé osobnosti slovenského umenia a kultúry, napr. spisovateľov P. Ševčoviča (1972), V. Šikulu (1974) a R. Slobodu (1977), skladateľov I. Zeljenku (1977) a J. Malovca (1985) a i. Je autorom náhrobných pomníkov J. Kostru (1987) a V. Mináča (1997) na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave, plastiky Vzlet na náhrobku J. Kráľa v Martine (1991 – 92) i náhrobného kameňa V. Šikulu v Dubovej pri Modre (2004). V roku 2006 vytvoril bustu M. Bela pre SAV v Bratislave (foyer Predsedníctva SAV).