Hutten, Ulrich von

Text hesla

Hutten, Ulrich von, 21. 4. 1488 hrad Steckelberg, Schlüchtern, Hesensko – 29. 8. 1523 ostrov Ufenau v Zürišskom jazere, Švajčiarsko — nemecký humanistický spisovateľ. Pochádzal z hesenského rytierskeho rodu. R. 1505 navštevoval benediktínsku kláštornú školu vo Fulde, odkiaľ ušiel, putoval po Nemecku (Kolín nad Rýnom, Lipsko, Wittenberg) a Taliansku (právnické štúdiá v Pavii a Bologni). R. 1515 vstúpil do služieb arcibiskupa v Mohuči (Mainz), 1517 mu cisár Maximilián I. udelil titul poeta laureatus caesareus. Prívrženec reformácie (1519 sa pripojil k M. Lutherovi), propagoval ideu nemeckého národného povedomia a vernosti cisárovi (v rámci Svätej rímskej ríše nemeckého národa). R. 1521 sa s F. Sickingenom zúčastnil proticirkevného povstania, po jeho porážke musel ujsť do dnešného Švajčiarska, kde mu U. Zwingli zabezpečil azyl. Zomrel opustený a v biede. V briskných dialógoch a politických básňach požadoval silné nemecké cisárstvo, obmedzenie vplyvu kniežat a vyradenie cirkvi z politického života. Je pravdepodobne autorom druhej časti humanistickej proticirkevnej satiry Listy tmárov (Epistolae obscurorum virorum, 1517), do nemčiny preložil pôvodné latinské dialógy podľa vzoru Lukiana zo Samosaty pod názvom Knižka rozhovorov (Gespräch buchlin herr Ulrichs von Hutten, 1521).

Popis ilustrácie

Robert Boissard: Ulrich von Hutten, 1597 – 99, Rijksmuseum, Amsterdam

Text hesla

Hutten, Ulrich von, 21. 4. 1488 hrad Steckelberg, Schlüchtern, Hesensko – 29. 8. 1523 ostrov Ufenau v Zürišskom jazere, Švajčiarsko — nemecký humanistický spisovateľ. Pochádzal z hesenského rytierskeho rodu. R. 1505 navštevoval benediktínsku kláštornú školu vo Fulde, odkiaľ ušiel, putoval po Nemecku (Kolín nad Rýnom, Lipsko, Wittenberg) a Taliansku (právnické štúdiá v Pavii a Bologni). R. 1515 vstúpil do služieb arcibiskupa v Mohuči (Mainz), 1517 mu cisár Maximilián I. udelil titul poeta laureatus caesareus. Prívrženec reformácie (1519 sa pripojil k M. Lutherovi), propagoval ideu nemeckého národného povedomia a vernosti cisárovi (v rámci Svätej rímskej ríše nemeckého národa). R. 1521 sa s F. Sickingenom zúčastnil proticirkevného povstania, po jeho porážke musel ujsť do dnešného Švajčiarska, kde mu U. Zwingli zabezpečil azyl. Zomrel opustený a v biede. V briskných dialógoch a politických básňach požadoval silné nemecké cisárstvo, obmedzenie vplyvu kniežat a vyradenie cirkvi z politického života. Je pravdepodobne autorom druhej časti humanistickej proticirkevnej satiry Listy tmárov (Epistolae obscurorum virorum, 1517), do nemčiny preložil pôvodné latinské dialógy podľa vzoru Lukiana zo Samosaty pod názvom Knižka rozhovorov (Gespräch buchlin herr Ulrichs von Hutten, 1521).

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hutten, Ulrich von [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hutten-ulrich-von