Humenné

Humenné — okresné mesto v Prešovskom kraji na nive a terase Laborca na rozhraní Ondavskej vrchoviny, Beskydského predhoria a Vihorlatu, 156 m n. m.; 30-tis. obyvateľov (2024). Územie je budované flyšovými súvrstviami (pieskovce, zlepence, ílovce), horninami bradlového pásma (sliene, slieňovce, pieskovce), centrálnokarpatským flyšom, druhohornými horninami (vápence, dolomity) a štvrtohornými štrkmi, pieskami, hlinami a sprašovými hlinami. V strednej a južnej časti má rovinný, v severnej časti mierne zvlnený reliéf. Mestom preteká Laborec. Severovýchodná časť katastra je zalesnená (porasty borovice, buka, duba, hrabu), popri Laborci porasty lužného lesa. Do katastra zasahuje NPR Humenský Sokol.

Humenné má polyfunkčný charakter, je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom, ako aj centrom služieb a významným dopravným uzlom. Vedú ním najvýznamnejšie dopravné ťahy okresu – cesta I. triedy Strážske – Ubľa, cesta II. triedy Humenné – Medzilaborce – Čertižské sedlo a železničné trate Prešov – Humenné, Michaľany – Łupkóv a Humenné – Stakčín. So susednými obcami je mesto spojené viacerými cestami III. triedy.

Osídlenie územia dnešného Humenného od najstarších čias dokladajú nálezy z paleolitu, neolitu (bukovohorská kultúra), bronzovej (depot) a halštatskej doby (kultúra Suciu de Sus, gávska kultúra), ako aj hromadný nález mincí z laténskej doby. Humenné sa vyvinulo zo starej slovanskej osady spomínanej v 13. stor., písomne je doložené v roku 1317 ako Homonna, 1322 Homonna, v rokoch 1332 – 37 Humuna, Humunna, Humerna, v roku 1402 Hwmwnna, 1409 Homena, v rokoch 1479, 1482, 1484, 1513, 1623, 1631, 1690 Homonna, v roku 1773 Homonna, Humenne, 1786 Humenau, Humenne, Hommona, 1808 Homonna, Homenau, Humenné, v rokoch 1863 – 1913 Homonna, v roku 1920 Humenné.

Mesto vzniklo na obchodnej ceste spájajúcej Uhorsko s Poľskom, v roku 1317 sa spomína ako súčasť zemplínskeho hradného panstva, v roku 1322 ako majetok Drugetovcov. V roku 1409 je tam doložený trh, od roku 1479 sa vyvíjalo ako poddanské mestečko; bola tam tridsiatková stanica, od roku 1569 malo mesto právo skladu. Bolo centrom rozsiahleho panstva (začiatkom 17. stor. najväčšie na Slovensku), ktoré do roku 1684 vlastnili Drugetovci, od roku 1684 Čákiovci a Van Dernathovci. V roku 1480 sa v Humennom usadili františkáni a v roku 1488 tam zriadili nižšiu latinskú školu. Od roku 1529 pôsobili v Humennom protestantskí kazatelia. Medzi rokmi 1609 – 43 sa tam prechodne usadili jezuiti a založili kolégium, ktoré existovalo v rokoch 1615 – 19 a 1632 – 43. Po nich prišli do mesta opäť františkáni. V roku 1600 bol v Humennom založený špitál. V roku 1638 mesto získalo jarmočné právo, začiatkom 17. stor. je doložený cech krajčírov, v roku 1640 cech garbiarov, čižmárov, remenárov, hrnčiarov a tesárov. V roku 1644 bolo obsadené oddielmi Juraja I. Rákociho, v roku 1684 Tököliovcami. V roku 1787 patrilo Čákiovcom a Van Dernathovcom, v 19. a 20. stor. tam vlastnili majetky Andrášiovci. Od 18. stor. bol v Humennom soľný sklad, v 19. stor. tri vodné mlyny a od 19. stor. liehovar. V roku 1866 tam bola založená tlačiareň. V roku 1876 sa Humenné stalo mestom so zriadeným magistrátom. V roku 1878 tam vznikla 3-ročná rezbárska škola, v roku 1889 2-ročná obchodná škola. V roku 1883 bola v Humennom založená nemocnica, v roku 1907 tam Andrášiovci postavili elektráreň. V júni 1919 tam bolo zriadené direktórium Maďarskej republiky rád. Za prvej ČSR počet obyvateľov mesta prudko vzrástol. V roku 1919 bola založená obchodná škola, z ktorej v roku 1937 vznikla obchodná akadémia.

V roku 1960 bola k Humennému pričlenená obec Kudlovce (písomne doložená 1451 ako Kwdloch, 1548, 1623, 1631, 1685 – 86, 1690 Kudlocz, 1808 Kudlócz, Kudlowce, 1863 Kúdlóc, 1873 – 1902 Kudlóc, 1907 – 13 Kurucfalva, 1920 – 60 Kudlovce), ktorá pôvodne patrila zemanom z Humenného, neskôr Čákiovcom, Van Dernathovcom a v 19. stor. Andrášiovcom, jej obyvatelia pracovali ako želiari. V rokoch 1971 – 90 bola k Humennému pričlenená obec Jasenov a v rokoch 1971 – 99 obec Lackovce.

Stavebné pamiatky: kaštieľ, pôvodne pravdepodobne stredoveký vodný hrad z 2. polovice 14. stor. Spomínaný 1449, do 1684 patril Drugetovcom, potom Čákiovcom a Andrášiovcom. Na začiatku 17. stor. (pravdepodobne 1610) alebo v 1. polovici 17. stor. vznikol opevnený renesančný štvorkrídlový kaštieľ (castellum, pevnosť) s arkádovým dvorom, mohutnými štvorhrannými nárožnými vežami a prevýšenou vežou nad vstupom s padacím mostom. V roku 1619 vyplienený vojskami Gabriela Betlena. V roku 1654 bola v kaštieli zriadená kaplnka zasvätená Panne Márii. V 2. tretine 18. stor. upravený v klasicizujúcom duchu neskorého tereziánskeho staviteľstva na dvojpodlažné šľachtické sídlo; nárožné bašty boli včlenené do rizalitových foriem s mäkkým pavilónovým zastrešením, prestavané boli aj arkády nádvoria a vznikla mohutná predsunutá balustrádová terasa. Reprezentačné miestnosti piana nobile, ktorého výzdoba sa čiastočne zachovala, boli vyzdobené freskami, imitáciami tapiet a grisaillovými maľbami s historickými výjavmi, alegóriami rodu Habsburgovcov a ich osvietenskými činmi, ale aj žánrovými výjavmi a chinoizériami. V 60. rokoch 19. stor. historizujúco (neobarokovo) prestavaný; upravené boli fasády a interiéry, budova dostala manzardovú strechu. V okolí kaštieľa bol zriadený francúzsky a anglický park. V roku 1946 bol kaštieľ poškodený požiarom, rekonštruovaný v rokoch 1964 – 71. Od roku 1969 slúži ako sídlo Vihorlatského múzea, súčasťou ktorého je aj skanzen vybudovaný v rokoch 1974 – 82, verejnosti sprístupnený v roku 1984; rímskokatolícky farský Kostol všetkých svätých (pôvodne františkánsky zo 14. – 15. stor., barokovo upravený v 17. – 18. stor., neogoticky upravený v 19. stor.), bývalý františkánsky kláštor (pôvodne zo 14. – 15. stor., obnovený 16. – 18. stor., prestavaný 1847), neoklasicistický kostol na kalvárii (1891), barokovo-klasicistický gréckokatolícky Chrám zosnutia presvätej Bohorodičky (1767, upravený 1875), neogotický kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku (1890), gréckokatolícky Chrám zoslania Sv. Ducha (1997), pravoslávny Chrám Cyrila a Metoda (1991 – 95), gréckokatolícky Chrám sv. Petra a Pavla (2003).

Od roku 1962 sa v Humennom každoročne koná hudobný festival Humenská hudobná jar.