Huariovia

Text hesla

Huariovia [ua-], aj Wariovia — predkolumbovský juhoamerický indiánsky kmeň, ktorý na tichomorskom pobreží na území dnešného Peru vytvoril jeden z významných predinkských štátnych útvarov – ríšu Huari. V období najväčšieho rozkvetu v 9. a 10. stor. zaberala územie od Sullany a Cajamarcy na severe po Cuzco a Camaná na juhu (dĺžka vyše 1 400 km), hlavné mesto Huari (rozloha 20 km2, asi 50-tis. obyvateľov; asi 25 km severových. od dnešného Ayacucha). Zanikla okolo 1000 n. l. (predpokladá sa, že podľahla tlaku Chankov, ktorí po jej zničení ovládli región). V kultúre a umení Huariov sú badateľné vplyvy kultúr Nazca a Tiahuanaco, ako aj Močikov a Huarpov. Huariovia boli známi predovšetkým ako bojovný národ, preslávili sa však i spracúvaním kovov (zlato, striebro, meď), výrobou šperkov, keramiky a tkanín zdobených motívom kondora a jaguára, ako aj pôsobivou architektúrou (napr. chrám Willkawayin pri dnešnom Huaráze a chrám v Pachacámacu), budovali cesty a zavlažovacie zariadenia. Pestovali kukuricu, maniok, ananás a i., ďalším zdrojom obživy bol lov rýb a morských vtákov a zber mäkkýšov a chalúh. Hovorili pravdepodobne dialektom aymarského jazyka.

Popis ilustrácie

Nádoba s tvárou na hrdle, 7. – 11. stor., Brooklyn museum, New York

Text hesla

Huariovia [ua-], aj Wariovia — predkolumbovský juhoamerický indiánsky kmeň, ktorý na tichomorskom pobreží na území dnešného Peru vytvoril jeden z významných predinkských štátnych útvarov – ríšu Huari. V období najväčšieho rozkvetu v 9. a 10. stor. zaberala územie od Sullany a Cajamarcy na severe po Cuzco a Camaná na juhu (dĺžka vyše 1 400 km), hlavné mesto Huari (rozloha 20 km2, asi 50-tis. obyvateľov; asi 25 km severových. od dnešného Ayacucha). Zanikla okolo 1000 n. l. (predpokladá sa, že podľahla tlaku Chankov, ktorí po jej zničení ovládli región). V kultúre a umení Huariov sú badateľné vplyvy kultúr Nazca a Tiahuanaco, ako aj Močikov a Huarpov. Huariovia boli známi predovšetkým ako bojovný národ, preslávili sa však i spracúvaním kovov (zlato, striebro, meď), výrobou šperkov, keramiky a tkanín zdobených motívom kondora a jaguára, ako aj pôsobivou architektúrou (napr. chrám Willkawayin pri dnešnom Huaráze a chrám v Pachacámacu), budovali cesty a zavlažovacie zariadenia. Pestovali kukuricu, maniok, ananás a i., ďalším zdrojom obživy bol lov rýb a morských vtákov a zber mäkkýšov a chalúh. Hovorili pravdepodobne dialektom aymarského jazyka.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Huariovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/huariovia