hrtan

Text hesla

hrtan, larynx — rúrovitý, 5 – 6 cm dlhý orgán uložený v prednej krčnej oblasti, súčasť dýchacej sústavy, zohrávajúci významnú úlohu pri dýchaní a fonácii. Kostrovým podkladom hrtana sú hrtanové chrupky (párové – krhlovitá, rožkovitá, klinovitá, hráškovitá; nepárové – štítna, prstienkovitá, príchlopková) pospájané malými kĺbmi, väzmi a svalmi. Nepárové chrupky sú veľké, párové podstatne menšie. Najväčšou hrtanovou chrupkou je štítna chrupka (cartilago thyroidea). Tvoria ju dve dopredu vyklenuté štvorhranné platničky strieškového tvaru, ktoré sa v stredovej čiare spájajú. Toto spojenie vytvára najmä u mužov v strednej čiare krku zreteľný hrtanový výčnelok (tzv. ohryzok). Pod štítnou chrupkou je uložená prstienkovitá chrupka (cartilago cricoidea) tvaru pečatného prsteňa (oblúk smeruje dopredu a platnička dozadu). Na horný okraj prstienkovitej chrupky (platničky) nasadajú dve malé krhlovité chrupky (cartilagines arytenoideae) trojuholníkového tvaru. Príchlopková chrupka (cartilago epiglottica), ktorá má tvar štíhleho listu, sa stopkou upína na zadnú plochu štítnej chrupky. Táto chrupka, ktorá pri prehĺtaní zhora uzatvára vstup do hrtana a zabraňuje vniknutiu obsahu z hltana do dýchacích ciest, sa spolu s tenkou vrstvou väziva a sliznice nazýva príchlopka. Od dolného predného okraja krhlovitých chrupiek smerom dopredu k vnútornej strane štítnej chrupky prebieha tenký pevný hlasivkový väz, ktorý je súčasťou nižšie rozprestretého širokého plochého väzivového listu, nižšie, bokom od hlasivkového väzu, sa nachádzajú snopce hlasivkového svalu.

Chrupková kostra hrtana je pospájaná kĺbmi (štítna chrupka s prstienkovitou, prstienkovitá s krhlovitými), malými početnými priečne pruhovanými svalmi, väzmi a plochými šľachovitými listami väziva. Pomerne malý pohyb hrtana vyvolávajú kontrakcie hrtanových svalov, pričom sa pri ňom mení vzájomná poloha chrupiek a napínajú sa alebo relaxujú niektoré väzy. Tieto pohyby sa prenášajú aj na hlasivkové väzy a prejavujú sa zmenou ich napätia alebo súčasne aj ich vzájomnou vzdialenosťou (→ hlasivky). Hrtanová dutina je relatívne malá a má tvar presýpacích hodín. Je rozdelená dvoma pármi sliznicových rias na 3 časti: hornú časť lievikovitého tvaru (hrtanová predsieň), zúženú strednú časť (hlasivka) a dolnú, smerom k priedušnici lievikovito sa rozširujúcu časť (podhlasivková dutina). V hlasivke sú uložené pravé hlasivkové krkvy.

Hrtanovú dutinu vystiela sliznica svetločervenej farby pokrytá viacradovým riasinkovým epitelom (riasinky epitelových buniek kmitajú smerom k hltanu), len na hlasivkových väzoch a príchlopke je viacvrstvový dlaždicový epitel. V sliznici hrtana je veľmi dobre vyvinuté miazgové tkanivo, ktoré vytvára zhluky lymfocytov najmä na zadnej strane príchlopky a v hrtanovej komore (tzv. hrtanová mandľa).

Text hesla

hrtan, larynx — rúrovitý, 5 – 6 cm dlhý orgán uložený v prednej krčnej oblasti, súčasť dýchacej sústavy, zohrávajúci významnú úlohu pri dýchaní a fonácii. Kostrovým podkladom hrtana sú hrtanové chrupky (párové – krhlovitá, rožkovitá, klinovitá, hráškovitá; nepárové – štítna, prstienkovitá, príchlopková) pospájané malými kĺbmi, väzmi a svalmi. Nepárové chrupky sú veľké, párové podstatne menšie. Najväčšou hrtanovou chrupkou je štítna chrupka (cartilago thyroidea). Tvoria ju dve dopredu vyklenuté štvorhranné platničky strieškového tvaru, ktoré sa v stredovej čiare spájajú. Toto spojenie vytvára najmä u mužov v strednej čiare krku zreteľný hrtanový výčnelok (tzv. ohryzok). Pod štítnou chrupkou je uložená prstienkovitá chrupka (cartilago cricoidea) tvaru pečatného prsteňa (oblúk smeruje dopredu a platnička dozadu). Na horný okraj prstienkovitej chrupky (platničky) nasadajú dve malé krhlovité chrupky (cartilagines arytenoideae) trojuholníkového tvaru. Príchlopková chrupka (cartilago epiglottica), ktorá má tvar štíhleho listu, sa stopkou upína na zadnú plochu štítnej chrupky. Táto chrupka, ktorá pri prehĺtaní zhora uzatvára vstup do hrtana a zabraňuje vniknutiu obsahu z hltana do dýchacích ciest, sa spolu s tenkou vrstvou väziva a sliznice nazýva príchlopka. Od dolného predného okraja krhlovitých chrupiek smerom dopredu k vnútornej strane štítnej chrupky prebieha tenký pevný hlasivkový väz, ktorý je súčasťou nižšie rozprestretého širokého plochého väzivového listu, nižšie, bokom od hlasivkového väzu, sa nachádzajú snopce hlasivkového svalu.

Chrupková kostra hrtana je pospájaná kĺbmi (štítna chrupka s prstienkovitou, prstienkovitá s krhlovitými), malými početnými priečne pruhovanými svalmi, väzmi a plochými šľachovitými listami väziva. Pomerne malý pohyb hrtana vyvolávajú kontrakcie hrtanových svalov, pričom sa pri ňom mení vzájomná poloha chrupiek a napínajú sa alebo relaxujú niektoré väzy. Tieto pohyby sa prenášajú aj na hlasivkové väzy a prejavujú sa zmenou ich napätia alebo súčasne aj ich vzájomnou vzdialenosťou (→ hlasivky). Hrtanová dutina je relatívne malá a má tvar presýpacích hodín. Je rozdelená dvoma pármi sliznicových rias na 3 časti: hornú časť lievikovitého tvaru (hrtanová predsieň), zúženú strednú časť (hlasivka) a dolnú, smerom k priedušnici lievikovito sa rozširujúcu časť (podhlasivková dutina). V hlasivke sú uložené pravé hlasivkové krkvy.

Hrtanovú dutinu vystiela sliznica svetločervenej farby pokrytá viacradovým riasinkovým epitelom (riasinky epitelových buniek kmitajú smerom k hltanu), len na hlasivkových väzoch a príchlopke je viacvrstvový dlaždicový epitel. V sliznici hrtana je veľmi dobre vyvinuté miazgové tkanivo, ktoré vytvára zhluky lymfocytov najmä na zadnej strane príchlopky a v hrtanovej komore (tzv. hrtanová mandľa).

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hrtan [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hrtan