hrdzovité

hrdzovité, Pucciniaceae — čeľaď z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad hrdzotvaré. Zvyčajne dvojhostiteľské druhy parazitujúce na listoch a stonkách mnohých cievnatých rastlín, spravidla striedajúce päť vývinových štádií s rôznymi typmi výtrusov: spermagóniá so zreteľnými stenami sa vytvárajú pod pokožkou hostiteľa, éciá (prašivky), urédiá a téliá majú zväčša zrastené steny; tvarovo sú typické stopkaté bradavičnaté alebo stopkaté ostnaté výtrusy.

Medzi najznámejšie hrdzovité patrí rod hrdza (Puccinia) približne so 4-tis. druhmi, napr. zvyčajne na trávach a obilninách parazitujúca hrdza trávová (Puccinia graminis), pri ktorej je sekundárnym hostiteľom dráč (Berberis), na šaláte parazitujúca hrdza šalátová (Puccinia opizzi), pri ktorej je druhým hostiteľom ostrica (Carex), na kukurici parazitujúca hrdza kukurice (Puccinia sorghi), pri ktorej sú sekundárnym hostiteľom rôzne druhy rodu kyslička (Oxalis), a jednohostiteľské druhy hrdza špargľová (Puccinia asparagi) parazitujúca na špargli, hrdza jačmeňová (Puccinia hordei) parazitujúca na jačmeni a hrdza slnečnicová (Puccinia helianthi) parazitujúca na slnečnici. Medzi ďalšie druhovo početné hrdzovité patria rod hrdzovec (Uromyces) napr. s druhmi hrdzovec ďatelinový (Uromyces trifolii), ktorý parazituje na rozličných druhoch ďateliny, a hrdzovec bôbový (Uromyces viciae-fabae), ktorý parazituje na krmovinách z čeľade bôbovité (napr. bôb obyčajný, vika plotná, vika vtáčia), rod hrdzavka (Gymnosporangium) napr. s druhom hrdzavka hrušková (Gymnosporangium sabinae), ktorý parazituje na borievke a sekundárnym hostiteľom je hruška, a rod mechúrnatka (Cronartium) napr. s druhom mechúrnatka sosnová (Cronartium flaccidum), ktorý parazituje na borovici a sekundárnymi hostiteľmi sú napr. čermeľ (Melampyrum) a luskáč (Vincetoxicum).