Houphouët-Boigny, Félix
Houphouët-Boigny [ufue buaňi], Félix, pôvodné meno Dia Houphouët, 18. 10. 1905 N’Gokro, dnes Yamoussoukro – 7. 12. 1993 tamže — prvý prezident republiky Pobrežie Slonoviny.
Pochádzal z bohatej rodiny z etnika Baulov, jeho otec náčelník vlastnil rozsiahle kávové a kakaové plantáže. Vyštudoval medicínu, v rokoch 1925 – 40 pracoval ako lekár, stal sa aj náčelníkom a úspešným plantážnikom. V roku 1944 sa začal politicky angažovať, založil záujmové Združenie vlastníkov plantáží, ktoré pretransformoval na Demokratickú stranu Pobrežia Slonoviny (Parti démocratique de Côte d’Ivoire, PDCI). V rokoch 1945 – 59 pôsobil ako poslanec francúzskeho parlamentu a v rokoch 1956 – 59 aj ako minister francúzskej vlády pre otázky francúzskych zámorských území. V roku 1946 sa stal spoluzakladateľom a predsedom politickej strany Africké demokratické združenie (Rassemblement démocratique africain, RDA; jeho súčasťou sa stala aj demokratická strana), pôsobiacej vo vtedajšej Francúzskej západnej Afrike a Francúzskej rovníkovej Afrike a usilujúcej sa o. i. o usporiadanie vzťahov bývalých francúzskych kolónií s Francúzskom formou federácie. Houphouët-Boigny z obavy, aby ekonomicky silná krajina nedoplácala na chudobnejších susedov, odmietol vytváranie federatívnych celkov, a presadzoval nezávislosť jednotlivých francúzskych kolónií. V rokoch 1959 – 60 bol predsedom vlády, po vyhlásení nezávislosti Pobrežia Slonoviny (1960) sa stal jeho prvým prezidentom; v krajine zaviedol systém jednej politickej strany. Počas jeho vlády bolo Pobrežie Slonoviny až do roku 1979 najväčším svetovým vývozcom kakaa a významným africkým vývozcom kávy, palmového oleja a ananásov. Napriek neskoršiemu ekonomickému poklesu a nespokojnosti obyvateľstva si Houphouët-Boigny udržal svoju pozíciu. Až v roku 1990 bol po prvýkrát vo voľbách povolený politický pluralizmus, Houphouët-Boigny získal napriek tomu 85 % hlasov a na čele republiky stál až do konca života.
Počas vlády Houphouëta-Boignyho sa republika stala najstabilnejším a najprosperujúcejším štátom západnej Afriky vďaka jeho silnej, ale politicky umiernenej vláde a vďaka udržiavaniu silných väzieb s Francúzskom a Južnou Afrikou. Politici západného sveta ho nazývali „múdrym mužom Afriky“. Po jeho smrti sa začali v krajine nepokoje, ktoré v roku 2002 vyústili do občianskej vojny. Od roku 1991 UNESCO každoročne udeľuje osobnostiam alebo inštitúciám, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o podporu, ochranu alebo o udržanie mieru, Cenu mieru Félixa Houphouëta-Boignyho.