Houdon, Jean-Antoine

Text hesla

Houdon [udon], Jean-Antoine, 20. 3. 1741 Versailles – 15. 7. 1828 Paríž — francúzsky sochár, hlavný predstaviteľ francúzskeho klasicizmu 18. stor., najvýznamnejší francúzsky sochár 2. pol. 18. stor. a jeden z najvýznamnejších sochárov portrétistov v dejinách umenia.

Študoval u J.-B. Lemoyna a sochára Jeana-Baptista Pigalla (*1714, †1785), 1761 získal Rímsku cenu a 1764 – 68 bol na študijnom pobyte v Ríme, kde študoval antické sochárstvo. V jeho raných plastikách sa spája barokové dedičstvo s klasicizmom, ktorého dogmatickosť prekonával technickým majstrovstvom a štúdiom prírody (Sv. Bruno, 1767). Od 70. rokov 18. stor. vytváral série búst. Vytvoril galériu významných osobností (D. Diderot, 1771; Napoleon I. Bonaparte ako cisár, 1806), portrétoval francúzsku kráľovskú rodinu, francúzskych osvietencov i predstaviteľov Francúzskej revolúcie. K jeho najslávnejším dielam patrí mramorová socha sediaceho Voltaira (1779 – 81). Realizoval početné objednávky pre ruskú cárovnú Katarínu II. Veľkú. R. 1785 navštívil Sev. Ameriku, vytvoril monumentálnu sochu G. Washingtona pre budovu Virginia State Capitol v Richmonde v USA (osadená 1796). Okrem portrétov tvoril aj monumentálne pomníky a voľné sochy ovplyvnené antickým sochárstvom (Diana lovkyňa, 1790). Houdonom sa inšpirovali romantickí sochári, na jeho diela nadviazali aj predstavitelia realizmu 19. stor.

Popis ilustrácie

Jean-Antoine Houdon: Voltaire, 1778, Metropolitné múzeum umenia, New York

Text hesla

Houdon [udon], Jean-Antoine, 20. 3. 1741 Versailles – 15. 7. 1828 Paríž — francúzsky sochár, hlavný predstaviteľ francúzskeho klasicizmu 18. stor., najvýznamnejší francúzsky sochár 2. pol. 18. stor. a jeden z najvýznamnejších sochárov portrétistov v dejinách umenia.

Študoval u J.-B. Lemoyna a sochára Jeana-Baptista Pigalla (*1714, †1785), 1761 získal Rímsku cenu a 1764 – 68 bol na študijnom pobyte v Ríme, kde študoval antické sochárstvo. V jeho raných plastikách sa spája barokové dedičstvo s klasicizmom, ktorého dogmatickosť prekonával technickým majstrovstvom a štúdiom prírody (Sv. Bruno, 1767). Od 70. rokov 18. stor. vytváral série búst. Vytvoril galériu významných osobností (D. Diderot, 1771; Napoleon I. Bonaparte ako cisár, 1806), portrétoval francúzsku kráľovskú rodinu, francúzskych osvietencov i predstaviteľov Francúzskej revolúcie. K jeho najslávnejším dielam patrí mramorová socha sediaceho Voltaira (1779 – 81). Realizoval početné objednávky pre ruskú cárovnú Katarínu II. Veľkú. R. 1785 navštívil Sev. Ameriku, vytvoril monumentálnu sochu G. Washingtona pre budovu Virginia State Capitol v Richmonde v USA (osadená 1796). Okrem portrétov tvoril aj monumentálne pomníky a voľné sochy ovplyvnené antickým sochárstvom (Diana lovkyňa, 1790). Houdonom sa inšpirovali romantickí sochári, na jeho diela nadviazali aj predstavitelia realizmu 19. stor.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Houdon, Jean-Antoine [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/houdon-jean-antoine