horské slnko

horské slnko — elektrický prístroj vyžarujúci ultrafialové (UV) a často aj infračervené (IR) žiarenie, určený na liečebné, profylaktické a kozmetické účely. Zdrojom ultrafialového žiarenia s vlnovou dĺžkou 180 – 400 nm je vysokotlaková ortuťová výbojka, ktorej žiarenie má podobné zloženie ako slnečné svetlo vo vyšších nadmorských výškach. Využíva sa napr. v zdravotníctve (dermatológia, lekárska kozmetika) a v balneoterapii na zvýšenie nešpecifickej obranyschopnosti organizmu (aplikuje sa zvyčajne 2- až 3-krát týždenne 0,5 – 3 minuty podľa reakcie pokožky, pričom je potrebné chrániť oči špeciálnymi okuliarmi) pri chronických a opakujúcich sa zápaloch, pri rekonvalescencii, niektorých kožných ochoreniach, rachitíde a osteoporóze. Keďže žiariče horského slnka poskytujú celé ultrafialové spektrum žiarenia (UV-A, UV-B a pre kožu výrazne škodlivé UV-C), nahrádzajú ich v liečbe niektorých dermatóz (psoriáza, vitiligo) vysokoefektívne úzkopásmové zdroje UV-A alebo UV-B žiarenia, ktoré v koži indukujú napr. premenu provitamínu D na vitamín D. UV-C žiarenie sa cielene využíva v germicídnych žiaričoch. Infračervené žiarenie s vlnovou dĺžkou približne 780 – 1 400 nm má analgetický a spazmolytický účinok. Využíva sa pri liečbe akútnych a chronických zápalových procesov, v rehabilitačnej medicíne a v lekárskej kozmetike. Ako zdroj infračerveného žiarenia sa používa napr. solux (→ soluxová lampa).