Horné Lefantovce
Poloha
Mapa obce
Zadná fasáda kaštieľa, pôvodne presbytérium Kostola sv. Jána Krstiteľa, 14. – 19. stor., Horné Lefantovce
Interiér kaštieľa, pôvodného Kostola sv. Jána Krstiteľa, s freskami J. W. Bergla, 1774
Horné Lefantovce — obec v Nitrianskom kraji v okrese Nitra na západnom úpätí Tribeča na náplavovom kuželi Lefantovského potoka (ľavostranný prítok Nitry), 188 m n. m.; 839 obyvateľov (2024). Územie je budované druhohornými a kryštalickými horninami, časť v pohorí je zalesnená dubovo-hrabovými lesmi.
Obec je cestou III. triedy spojená s Dolnými Lefantovcami, kde sa napája na cestu II. triedy Nitra – Partizánske.
Písomne je doložená v roku 1113 ako Elefant, 1218 Elefant, 1253 Elephant, 1291 Feulefanch, 1318 Elephant, 1322 Elephant Superior, 1331 Elephant, Elyfanth, 1332 Alfanti, 1388 Elephant, 1417 Elephant, 1773 Felső-Leffand, Horne Leffantowcze, 1786 Felschő-Elephant, Felschő-Lefant, 1808 Felső-Lefánt, Ober-Elefant, Horní Lefantowce, v rokoch 1863 – 1913 Felső Elefánt, 1920 – 75 Horné Lefantovce, 1976 – 2002 zlúčená s Dolnými Lefantovcami do obce Lefantovce, v roku 2002 Horné Lefantovce.
Pôvodne patrila Zoborskému opátstvu, neskôr rodine Elefantyovcov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Archeologické nálezy: sídliskové nálezy z neolitu (želiezovská skupina), bronzovej (velatická kultúra) a laténskej doby, ranoslovanského obdobia a zo stredoveku.
Stavebné pamiatky: na návrší na východnom okraji obce renesančný kaštieľ (tzv. starší kaštieľ; pôvodne vodný hrad z 13. stor., rodové sídlo Elefantyovcov) s parkom, ktorý tvorila valcová obytná veža, v 14. a 15. stor. bol rozšírený a obohnaný murovaným opevnením v podobe hradby, v roku 1618 bol prestavaný na štvorkrídlový renesančný kaštieľ s ústredným arkádovým nádvorím, okrúhlymi nárožnými vežami, v 18. – 19. stor. bol opäť prestavaný; monumentálny trojtraktový (tzv. veľký) kaštieľ s parkom, pôvodne gotický pavlínsky Kláštor sv. Jána Krstiteľa, založený v roku 1369 (počas tureckého vpádu slúžil ako útočisko pavlínom z celého Uhorska, preto bol 1636 opevnený), v roku 1687 bol prestavaný, v roku 1774 barokovo prestavaný (nástenné maľby v bývalom kostole od významného rakúskeho maliara Johanna Baptista Wenzela Bergla s výjavmi zo života sv. Jána Krstiteľa, 1774), po roku 1782 bol opustený, v roku 1894 prebudovaný architektom Jozefom Hubertom na šľachtické sídlo Edelsheimovcov-Gyulaiovcov, v súčasnosti slúži ako zdravotnícke zariadenie; klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Martina biskupa (1810), dve klasicistické kúrie z 19. stor.