Homeľ

Text hesla

Homeľ, rus. Gomeľ — mesto v juhovýchodnej časti Bieloruska na rieke Sož (prítok Donu) 250 km juhovýchodne od Minska, administratívne stredisko Homeľskej oblasti; 535-tis. obyvateľov (2018, podľa počtu obyvateľov po Minsku druhé najväčšie mesto štátu napriek značnému odlevu obyvateľov po havárii jadrovej elektrárne v Černobyli vzdialenej asi 150 km).

Jedno z najvýznamnejších priemyselných a kultúrnych stredísk krajiny. Priemysel strojársky (výroba poľnohospodárskych a obrábacích strojov, zariadení na ťažbu rašeliny a i.), presnej mechaniky, hutnícky, elektrotechnický, chemický (výroba plastov, fosforečných hnojív), lodný, textilný, drevársky, sklársky, potravinársky, farmaceutický, stavebných materiálov. Významná dopravná križovatka, medzinárodné letisko, riečny prístav. Turistické stredisko.

Prvýkrát spomínané 1142 ako súčasť Kyjevskej Rusi, od 14. stor. súčasť Litovského veľkokniežatstva, od 17. stor. poľsko-litovskej únie, 1772 ho získalo Rusko. Počas 2. svetovej vojny 1941 – 43 okupované Nemeckom.

Stavebné pamiatky: Chrám sv. Iľju (18. stor.), palác Paskevičovcov (1785), kaplnka (2. polovica 19. stor.), Katedrála sv. Petra a Pavla (koniec 19. stor.). Univerzita (1969).

Text hesla

Homeľ, rus. Gomeľ — mesto v juhovýchodnej časti Bieloruska na rieke Sož (prítok Donu) 250 km juhovýchodne od Minska, administratívne stredisko Homeľskej oblasti; 535-tis. obyvateľov (2018, podľa počtu obyvateľov po Minsku druhé najväčšie mesto štátu napriek značnému odlevu obyvateľov po havárii jadrovej elektrárne v Černobyli vzdialenej asi 150 km).

Jedno z najvýznamnejších priemyselných a kultúrnych stredísk krajiny. Priemysel strojársky (výroba poľnohospodárskych a obrábacích strojov, zariadení na ťažbu rašeliny a i.), presnej mechaniky, hutnícky, elektrotechnický, chemický (výroba plastov, fosforečných hnojív), lodný, textilný, drevársky, sklársky, potravinársky, farmaceutický, stavebných materiálov. Významná dopravná križovatka, medzinárodné letisko, riečny prístav. Turistické stredisko.

Prvýkrát spomínané 1142 ako súčasť Kyjevskej Rusi, od 14. stor. súčasť Litovského veľkokniežatstva, od 17. stor. poľsko-litovskej únie, 1772 ho získalo Rusko. Počas 2. svetovej vojny 1941 – 43 okupované Nemeckom.

Stavebné pamiatky: Chrám sv. Iľju (18. stor.), palác Paskevičovcov (1785), kaplnka (2. polovica 19. stor.), Katedrála sv. Petra a Pavla (koniec 19. stor.). Univerzita (1969).

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 19. mája 2019.

citácia

Homeľ [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/homel