Hoefnagelovci

Hoefnagelovci [húfnáche-] (Hoefnagel), aj Hufnagelovci, Hofnagelovci — nizozemskí iluminátori:

Joris (Georg), 1542 Antverpy – 13. 1.1600 Viedeň — miniaturista, kresliar, rytec a ilustrátor, najvýznamnejší európsky topografický kresliar v 2. polovici 16. stor. a posledný veľký európsky miniaturista, otec Jakoba. Pravdepodobne sa učil u H. Bola, 1560 – 69 navštívil Francúzsko, Španielsko a Anglicko, 1569/70 – 76 pracoval v Antverpách, 1578 – 91 v Mníchove pre bavorského vojvodu Albrechta V. Veľkodušného a jeho syna Viliama V. z rodu Wittelsbachovcov, 1591 – 1600 pre cisára Rudolfa II. (usadil sa najprv vo Frankfurte nad Mohanom, od 1594 vo Viedni). Jeho prvými známymi prácami sú veduty s figurálnou štafážou, ktoré slúžili ako predlohy ilustrácií v diele Civitates orbis terrarum vydávanom 1572 – 1617 Georgom Braunom v Kolíne nad Rýnom (6 zväzkov, do ktorých vytvoril viac ako 60 kresieb, rytecky ich spracoval Franz Hogenberg). Spolupracoval s kartografom A. Orteliom. Jeho topografickými prácami, ktoré sa vyznačujú presnosťou i manieristickým zmyslom pre fantáziu a humor a využíval v nich dramatickú perspektívu a ornamentálne kartuše (Pohľad na Alhambru, Granada, 1564), vyvrcholil typ manieristickej veduty. V rokoch 1581 – 90 iluminoval pre rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda II. Missale Romanum 500 majstrovskými miniatúrami (ornamenty, rastliny, drobné zvieratá). Na príkaz cisára Rudolfa II. iluminoval 1590/91 – 94 kaligrafický vzorník (Vzorník písma Juraja Bočkaja), ktorý 1571 – 73 vytvoril pisár Juraj Bočkaj (Georg Bocskay, †1575). Pravdepodobne 1594 – 96 iluminoval pre Rudolfa II. druhý kaligrafický vzorník (Mira calligraphiae monumenta), ktorý Bočkaj vytvoril 1561 – 62 pre cisára Ferdinanda I. V rokoch 1591 – 99 pre Rudolfa II. ilustroval 4-zväzkové prírodopisné dielo označované ako Štyri elementy, v ktorom zobrazuje zvieratá rozdelené podľa 4 elementov (oheň, voda, zem, vzduch). Z 2. polovice 90. rokov 16. stor. pochádzajú aj Hoefnagelove predlohy vedút z Uhorska (z toho 6 pohľadov na slovenské mestá a hrady), ktoré rytecky spracoval jeho syn Jakob a neskôr aj V. Hollar. Vynikol najmä v maľbe miniatúr rastlín, ovocia, hmyzu a zvierat, ktoré sa vyznačujú maliarskou dokonalosťou a presnosťou. Ilustrácie tvoril s renesančnou pravidelnosťou a manieristicky zdôrazneným detailom. Plošné komponovanie je typické pre dobový výraz jemnej akvarelovej maľby spred roku 1600. Maľoval aj miniatúry kvetov a trompe-l’oeil s kvetmi na voľných pergamenových listoch;

Jakob, 1575 Antverpy – 1629 alebo 1632/35 Nizozemsko — miniaturista, kresliar a rytec, syn Jorisa. Od roku 1602 alebo 1604 v službách cisára Rudolfa II. V 90. rokoch 16. stor. spolupracoval na veľkých projektoch svojho otca, vytváral rytiny v jeho štýle so zmyslom pre drobnokresbu. V roku 1592 vydal vo Frankfurte nad Mohanom dielo Archetypa studiaque patris Georgii Hoefnaglii, v ktorom podľa otcových kresieb previedol do rytiny obrazy rastlín a zvierat. V roku 1617 pre Civitates orbis terrarum vydal otcove predlohy prevedené do medirytiny – pohľady z Čiech a Uhorska. Maľoval aj samostatné miniatúry, najmä zvieratá a prírodniny (Diversae Insectarum volatilium icones ad vivum accuratissime depictae per celeberrimum pictorum D. J. Hoefnagel 1630, 1630).