Hodža, Enver

Hodža, Enver, albánsky Hoxha, 16. 10. 1908 Gjirokastër – 11. 4. 1985 Tirana — albánsky politik. Počas štúdií na univerzite v Montpellier (nedokončil) a v Bruseli, kde popri pôsobení na albánskom konzuláte študoval právo, sa priklonil ku komunistickému hnutiu. Po návrate do Albánska (1936) začal s juhoslovanskou pomocou budovať komunistickú organizáciu, 1941 založil komunistickú stranu (od 1948 názov Albánska strana práce), od 1943 bol jej generálnym tajomníkom (od 1954 prvý tajomník). Počas 2. svetovej vojny organizoval a viedol partizánsky národnooslobodzovací boj proti talianskym a neskôr proti nemeckým okupačným silám. Od 1943 bol vrchným veliteľom Národnooslobodzovacej armády (od 1945 Ľudovej armády). Po odchode nemeckých oddielov stál 1944 – 46 na čele dočasnej demokratickej vlády, 1946 – 54 predseda rady ministrov, 1944 – 53 zároveň minister obrany a minister zahraničných vecí. Od 1954 až do smrti stál ako vodca krajiny (diktátor) na čele vlády i strany s oficiálnou funkciou prvý tajomník Albánskej strany práce. Počas jeho vlády bol zavedený socialistický model štátu (ľudovodemokratická republika) a prísna marxisticko-leninská línia vrátane jedinej povolenej strany. Uskutočnil pozemkovú reformu, znárodnil priemysel a banky, začal s programom industrializácie a so systémom plánovania. Bol nekritickým stúpencom J. V. Stalina, na ktorého strane zostal aj počas jeho konfliktu s J. B. Titom (1948 – 49). So susednou Juhosláviou prerušil diplomatické styky, začalo sa potláčanie akéhokoľvek slobodného prejavu, porušovanie ľudských práv a náboženských slobôd. Po zmene politickej klímy v ZSSR po Stalinovej smrti sa rozišiel aj so sovietskymi predstaviteľmi na čele s N. S. Chruščovom, a krajinu tak dostal takmer do úplnej izolácie (tak od západnej Európy, ako aj od východného bloku). Zbližovanie s ČĽR, od ktorej sa v rámci totálnej medzinárodnej izolácie stalo Albánsko závislé, ukončil 1978, čo bolo jeho odpoveďou na nový, pragmatickejší politický kurz Pekingu. Obeťami ním nariadených čistiek, ktoré prebiehali až do začiatku 80. rokov 20. stor., boli okrem odporcov režimu aj vysokí štátni a stranícki činitelia (1981 premiér M. Shehu).