hnedé riasy

Text hesla

hnedé riasy, Phaeophyceae, chaluhy — trieda z oddelenia žltozelené riasy. Majú viacbunkové, mikroskopické alebo až niekoľko metrov dlhé, od prídavného farbiva fukoxantínu hnedo sfarbené stielky, ktoré sa skladajú z príchytných útvarov (rizoidov), asimilačných plôch (fyloidov) a osových častí (kauloidov). Pevná časť bunkovej steny obsahuje celulózové vlákna, slizová časť algináty a fukoidan; v bunkách sa môže vyskytovať jód. Niektoré hnedé riasy majú aj vodivé pletivá zložené z rúrkovitých buniek s prederavenými priečnymi stenami pripomínajúcimi sitkovice v lyku vyšších rastlín. Rozmnožujú sa pohlavne izogamiou, anizogamiou alebo oogamiou alebo nepohlavne výtrusmi (spórami) a rozpadom stielky; charakteristické je striedanie haploidného gametofytu a diploidného sporofytu. Hnedé riasy sa vyskytujú v slaných vodách (zvyčajne prichytené na podklad v kamenistej litorálnej alebo sublitorálnej zóne alebo voľne v pelagiáli, napr. rod Sargassum), len málo druhov je sladkovodných (napr. druh Heribaudiella fluviatislis). Pri odlive sa porasty hnedých rias obnažujú, proti vyschnutiu ich ochraňuje hrubá slizová vrstva. Niektoré druhy sa používajú ako hnojivo, palivo alebo krmivo, ale aj v potravinárskom, stavebnom, petrochemickom, textilnom, fotografickom, papierenskom a vo farmaceutickom priemysle. Patrí sem okolo 250 rodov s okolo 1700 druhmi rozdelenými do troch skupín, napr. v slaných vodách žijúci druh Fucus vesiculosus s pásikavou, až 1 m dlhou stielkou, pri ktorom nedochádza k striedaniu gametofytu a sporofytu, alebo aj na Slovensku sa vyskytujúci rod Pleurocladia.

Zverejnené v apríli 2010.

Hnedé riasy [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-06-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hnede-riasy