hmat
hmat — zmysel na zaznamenávanie senzitívnych podnetov z receptorov uložených v rôznych vrstvách kože, umožňuje poznávať tvary a povrchy predmetov aj nevidených predmetov. Senzitívne podnety zaznamenáva najmä prostredníctvom mechanoreceptorov, ktoré sprostredkúvajú vnímanie dotyku, tlaku a vibrácií. Mechanoreceptory spolu s receptormi bolesti, teploty a chladu poskytujú komplexný vnem povrchovej citlivosti. Po zaznamenaní vlastného podnetu (dotyku, tlaku alebo vibrácií) sa podnet v podobe vzruchu prenáša senzitívnymi nervovými vláknami do príslušných senzitívnych oblastí mozgovej kôry, kde sa lokalizuje časť tela a miesto, z ktorého podnet prichádza. Výsledkom spracovania týchto informácií v mozgovej kôre je pocit (dotyk, tlak, vibrácia a i.). Receptory hmatu sa vyskytujú na rôznych miestach tela a majú rozličnú funkciu. Napr. voľné receptory sa vyskytujú na dlhých fúzoch šeliem, v okolí nosa, úst a v obočí a slúžia na reflexnú dotykovú orientáciu v teréne.
U človeka sú v pokožke uložené Merkelove bunky reagujúce na zmeny intenzity tlaku (detektory intenzity), na dotyk reagujúce Meissnerove telieska a receptory vlasových pošiev, pre ktoré je dôležitá rýchlosť zmeny podnetu (detektory rýchlosti), a Paciniho telieska špecializované na vnímanie vibrácií (detektory zrýchlenia). Podobné receptory sú aj vo svaloch, v šľachách a kĺbových puzdrách a majú význam najmä pri hĺbkovej citlivosti. Koža obsahuje aj voľné nervové zakončenia, ktorých veľká časť tvorí pravdepodobne receptory bolesti, ale detekujú aj dotyk, teplo a chlad.
Receptory hmatu nie sú rovnomerne rozložené po celom tele. U človeka sa vo veľkom počte vyskytujú v koži prstov, pier, jazyka, vonkajších pohlavných orgánov a prsných bradaviek, preto sú tieto miesta mimoriadne citlivé. Pri najprimitívnejších živočíchoch sú umiestnené v celej vonkajšej časti pokožky, pri vyvinutejších najmä na vhodných miestach tela (napr. konce prstov, hmatadlá, tykadlá), pri rybách najmä na hmatových fúzoch pri ústach a okolo nich. Pri hmyze sú receptormi hmatu zmyslové brvy umiestnené najmä na tykadlách, ale aj na iných častiach povrchu tela.