hlúbovitá zelenina

hlúbovitá zelenina — spoločný názov skupiny zelenín patriacich do čeľade kapustovité (Brassicaceae). Patria k nim kapusta hlávková, kapusta čínska, karfiol, kaleráb, kel hlávkový, kel kučeravý, kel ružičkový, brokolica a i. Majú spoločný pôvod v kapuste obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá dodnes rastie v oblastiach okolo Stredozemného mora, v západnej, strednej a východnej Európe i vo východnej Ázii. Vytvárajú väčšinou rozlične vysoké zhrubnuté časti byle (hlúby), na ktorých sa tvorí hlávka alebo ružica listov, prípadne zdužinatené súkvetie (karfiol, brokolica), alebo hľuzovito zhrubnutú byľ (kaleráb). Sú to dvojročné rastliny (okrem karfiolu a brokolice), ktoré v prvom roku vytvárajú vegetatívne časti využívané na konzum a v druhom roku generatívne orgány (kvety, semená). Na ich pestovanie sú vhodné stredne ťažké úrodné pôdy s dostatkom humusu. Ľahké pôdy možno využiť na pestovanie skorých a ťažké pôdy na pestovanie neskorých druhov hlúbovitej zeleniny. Na ťažkých pôdach treba počas vegetácie častejšie vykonávať kultiváciu. Najvhodnejšie predplodiny sú strukoviny, ďatelinoviny a obilniny.

Hlúbovitá zelenina sa používa na konzum v čerstvom stave, na kuchynské spracovanie, konzervovanie i na skladovanie. Obsahuje málo tuku, má nízku energetickú hodnotu, je zdrojom vitamínov, minerálnych látok a vlákniny.