Hložník, Vincent

Hložník, Vincent, 22. 10. 1919 Svederník, okres Žilina – 10. 12. 1997 Bratislava — slovenský grafik, maliar, ilustrátor, sochár a pedagóg, brat Ferdinanda Hložníka.

R. 1937 – 42 študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe u F. Kyselu a J. Nováka. R. 1952 – 72 pedagogicky pôsobil na oddelení grafiky a knižnej ilustrácie na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave; 1958 profesor, 1955 – 59 prorektor, 1959 – 63 rektor VŠVU. R. 1945 zakladajúci člen Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, 1967 spoluzakladateľ Clubu grafikov a Bienále ilustrácií Bratislava.

V jeho tvorbe sa odrazili podnety z európskej výtvarnej moderny i z domácej medzivojnovej avantgardy. V ranom období tvorby bol ovplyvnený P. Picassom a španielskymi maliarmi parížskej školy (O. Domínguez, Antonio Clavé). Vychádzal z expresívneho vyjadrenia a konštruktívnej vecnosti (Útek do Egypta, 1946), jeho diela boli založené na výraznej tmavej línii, redukovanej farebnosti a plošnosti. V zátišiach budovaných na základe geometrickej analýzy foriem a vnútornou väzbou prenikajúcich sa línii jednotlivých zložiek kompozície dosiahol syntézu kresbovej a maliarskej zložky (Zátišie s lampou, 1947). Kubizujúce tvaroslovie prevládlo aj v jeho sochárskej tvorbe (Matka s dieťaťom, 1946 – 47). V grafickej tvorbe z 2. polovice 40. rokov 20. stor. rozvíjal expresívne tendencie. Koncom 40. rokov 20. stor. prevládla v jeho maľbách s námetmi priemyselných stavieb (Benzínová pumpa, 1949) i v krajinomaľbe dekoratívnosť a plošnosť. V 50. rokoch 20. stor. sa venoval najmä grafike. V grafických cykloch Agónia vojny (1958) a Stroncium 90 (1960) stupňoval svoj prejav do fantazijno-surreálnych polôh. V 60. rokoch 20. stor. sa postupným redukovaním tvaru v grafike priblížil k abstrakcii (Sny, 1962). Jeho figurálne kompozície, zakorenené v grafickej tvorbe, mu otvorili cestu k novej figurácii. V technike litografie vytvoril cyklus Obetné stoly (1967), ktorý patrí k vrcholom jeho tvorby tohto obdobia. V maliarskej tvorbe zo 70. – 90. rokov sa prejavili podnety z novej figurácie, expresívne podané figurálne kompozície sa vyznačujú filozofickou analýzou ľudskej existencie a hlbokým humanizmom, ktorý preniká celým jeho dielom (Dravci – ľudia, ľudia – dravci, 1982; Výbuch, 1991).

Ilustroval viac ako 100 knižných titulov. K jeho najrozsiahlejším projektom patria ilustrácie k Božskej komédii (1964, 1982, 1986) Danteho Alighieriho. Realizoval i viaceré monumentálne diela pre architektúru, vytvoril aj vitráže s náboženskými témami v kostoloch (Starý Smokovec, 1969 – 70; Zborov, 1970 – 71; Zeleneč, 1973, a i.). Národný umelec (1968), nositeľ Radu T. G. Masaryka III. triedy (1991).