Hlohovec

Hlohovec — okresné mesto v Trnavskom kraji na rieke Váh v západnej časti Nitrianskej pahorkatiny na úpätí výbežku Považského Inovca do Podunajskej nížiny, 146 m n. m.; 20 556 obyvateľov (2021). Miestne časti: Hlohovec, Šulekovo. V meste je rozvinutý farmaceutický (Zentiva, a. s.) a kovoobrábací (drôtovňa) priemysel, ďalej je zastúpený elektrotechnický, automobilový a potravinársky (čokoládové výrobky, baliareň sušeného ovocia) priemysel. Západnou časťou katastrálneho územia prechádza diaľnica D1, ktorá je dostupná po ceste II. triedy smerujúcej na Nitru, mestom vedie i cesta II. triedy spájajúca Piešťany a Sereď. Zo železničného uzla v Leopoldove vedie Hlohovcom trať smerom na Nitru a Topoľčany napojená na hlavnú trať Bratislava – Žilina.

Mesto je sídlom Vlastivedného múzea (založené 1959; archeologické zbierky, zbierky nábytku, keramiky, etnografické zbierky, galéria, prírodovedné zbierky), hvezdárne a planetária (založené 1972). V katastri Hlohovca sa nachádza prírodná rezervácia Sedliská (vyhlásená 1974, rozloha 5,85 ha), zriadená na ochranu xerotermných porastov stepného charakteru s hojným výskytom poniklecov.

Mesto je písomne doložené v roku 1113 ako Golguz, 1209 Golgouc, 1222 Golgouch, 1237 Golgoch, 1241 Golgouch, 1276 Galgouch,1365 Golgocz antiqua, 1369 Wygalgoch, Ogalgoch, 1773 Galgocz, Freystadl, Fraisstak, 1786 Galgócz, Freystadtl, Frassták, 1808 Galgócz, Freystadl, Frassták, Frayssták, v rokoch 1863 – 1913 Galgóc, v roku 1920 Hlohovec, Frašták, 1927 Hlohovec. V roku 1953 bola k nemu pričlenená obec Sv. Peter pri Váhu (písomne doložená 1241 ako ecclesia beati Petri, 1369 Villa Sancti Petri, 1400 Zenthpeterfalua, 1773 Szent-Péter, Sankt-Peter, Swatý Peter, 1786 Szent-Péter, 1808 Szent-Péter, Swatý Pěter, 1863 – 1907 Szentpéter, 1913 Vágszentpéter, 1920 – 48 Sv. Peter, 1948 – 53 Sv. Peter pri Váhu) a v roku 1980 Šulekovo (1211 ako Beruczegu, 1214 Berugscug, 1295 Zeegh, 1773 Bereghszegh, 1786, 1808, 1863 – 1913 Beregszeg, 1920 Beregseg, Bereseg, 1927 – 48 Bereksek, 1948 – 79 Šulekovo).

Územie dnešného Hlohovca je osídlené od paleolitu (gravettien). V Zoborskej listine z roku 1113 sa spomína kráľovský hrad, ktorý bol do 13. stor. sídlom hradného županstva. Od roku 1275 patril rôznym šľachtickým rodom (Ujlakiovci, Turzovci, Forgáčovci, Erdődiovci a i.) a bol centrom hlohovského panstva. V roku 1663 ho obsadili turecké vojská, po spätnom vydobytí však stratil svoju pôvodnú obrannú funkciu (nahradila ho novovybudovaná pevnosť Leopoldov) a v 18. stor. bol prestavaný na kaštieľ. Dnešný Hlohovec vznikol spojením staršej slovanskej podhradskej osady (Starý Hlohovec) a výsadného mestečka Nový Hlohovec (Freistadt, Frašták; vzniklo najneskôr v 1. polovici 14. stor. príchodom hostí, 1362 dostalo mestské práva). Postupne obidve sídliskové jednotky splynuli. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a remeslami (koncom 17. stor. okolo 40 remeselných dielní, 1828 až 233). V 16. a 17. stor. bol významným centrom vzdelanosti, v rokoch 1584 – 88 tam pôsobila Mančkovičova kníhtlačiareň, začiatkom 17. stor. tam existovalo gymnázium, kde sa vyučovalo v troch jazykoch (v slovenčine, nemčine a maďarčine).

Archeologické nálezy: nálezy z neolitu, bronzovej a halštatskej doby (velatická a čačianska kultúra), laténskej a rímskej doby i z raného stredoveku, staromaďarské pohrebisko z 10. stor.

Stavebné pamiatky: barokovo-klasicistický kaštieľ (vznikol prestavbou stredovekého hradu v 18. – 19. stor.) s kaplnkou, okolo kaštieľa park so vzácnymi platanmi, záhradným pavilónom, jazdiarňou a empírovým divadlom z roku 1802 (najstaršia zachovaná budova divadla na Slovensku); gotický farský rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela (spomínaný 1242, okolo 1400 prestavaný, 1610 dostavaná veža, 1661 znova zaklenutý, stavebne upravovaný v 19. i v 20. stor.); františkánsky kláštor s Kostolom všetkých svätých (pôvodne gotický z 15. stor., po požiari v 16. stor. prestavaný, dnešná baroková podoba je z 1637 – 48, keď bol rozšírený a znova zaklenutý, 1700 pristavaná bočná kaplnka, 1928 zreštaurovaný interiér, od 1959 je v časti budovy umiestnené Vlastivedné múzeum); baroková Kaplnka sv. Anny (1748); špitál s Kostolom Sv. Ducha (pôvodne gotický z 1349 – 65, výrazne upravený koncom 18. stor.); kalvária na cintoríne (1. polovica 18. stor.; 14 kaplniek zastavení krížovej cesty, trojfigurálna skupina Ukrižovanie z 1734, šesťfigurálna skupina Snímanie z kríža z 1742, 6 zachovaných kamenných reliéfov); na cintoríne Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie (jej začiatky zrejme siahajú do stredoveku, súčasná podoba je z 18. – 19. stor.), na námestí mariánsky stĺp (18. stor.), viaceré prícestné sochy a kríže (18. – 19. stor.).