historickoprávna škola

Text hesla

historickoprávna škola, nemecká historická škola — smer v právnej vede 19. stor., ktorý proti univerzalizmu a racionalizmu modernej prirodzenoprávnej školy postavil tézu o jedinečnosti a neopakovateľnosti národného práva. Škola zdôrazňovala zväzok práva s národným životom, urobila z neho samostatný živý organizmus, prejav národného uvedomenia, výraz špecifického génia každého národa (Volksgeist) vyvíjajúceho sa vlastnou dynamikou. Podľa jej predstaviteľov sa sociálne fakty, obyčaje, miestne zvyklosti a tradície postupne kryštalizujú na právne pravidlá. Zákony a kódexy preto slúžia iba na podchytenie zásad, ktoré už existujú ako výsledky historického vývoja národa. Základné myšlienky historickoprávnej školy sa formovali pomerne dlho. Hoci sa za jej zakladateľa a hlavného predstaviteľa pokladá F. C. Savigny, s názorom, že jedna generácia si nemôže osobovať právo vytvárať zákony pre ďalšie generácie a nemala by tiež ignorovať zákony predchádzajúcich generácií, prišiel ako prvý G. Hugo. Jednoduchá demokratická väčšina nie je oprávnená zmeniť danú ústavu, pretože musí počítať s názorom starších pokolení a pripočítať ich hlasy k vznikajúcemu poriadku. Historickoprávna škola svojím chápaním práva ako spoločenského javu spätého s ostatnými regulačnými mechanizmami dala impulz aj na vznik sociologických teórií práva a významne prispela k rozvoju historickej vedy o práve. Stala sa východiskom nemeckého právneho pozitivizmu.

Text hesla

historickoprávna škola, nemecká historická škola — smer v právnej vede 19. stor., ktorý proti univerzalizmu a racionalizmu modernej prirodzenoprávnej školy postavil tézu o jedinečnosti a neopakovateľnosti národného práva. Škola zdôrazňovala zväzok práva s národným životom, urobila z neho samostatný živý organizmus, prejav národného uvedomenia, výraz špecifického génia každého národa (Volksgeist) vyvíjajúceho sa vlastnou dynamikou. Podľa jej predstaviteľov sa sociálne fakty, obyčaje, miestne zvyklosti a tradície postupne kryštalizujú na právne pravidlá. Zákony a kódexy preto slúžia iba na podchytenie zásad, ktoré už existujú ako výsledky historického vývoja národa. Základné myšlienky historickoprávnej školy sa formovali pomerne dlho. Hoci sa za jej zakladateľa a hlavného predstaviteľa pokladá F. C. Savigny, s názorom, že jedna generácia si nemôže osobovať právo vytvárať zákony pre ďalšie generácie a nemala by tiež ignorovať zákony predchádzajúcich generácií, prišiel ako prvý G. Hugo. Jednoduchá demokratická väčšina nie je oprávnená zmeniť danú ústavu, pretože musí počítať s názorom starších pokolení a pripočítať ich hlasy k vznikajúcemu poriadku. Historickoprávna škola svojím chápaním práva ako spoločenského javu spätého s ostatnými regulačnými mechanizmami dala impulz aj na vznik sociologických teórií práva a významne prispela k rozvoju historickej vedy o práve. Stala sa východiskom nemeckého právneho pozitivizmu.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Historickoprávna škola [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/historickopravna-skola