historická dráma

historická dráma — dramatický žáner, ktorého námet, dej, prípadne prostredie alebo myšlienkové pozadie vychádza z historických faktov a ich súvislostí. Historická dráma môže zobrazovať konkrétnu historickú udalosť (historické cykly J. Záborského) či historickú osobnosť (J. G. Tajovský: Smrť Ďurka Langsfelda, 1923) alebo autor prostredníctvom historických faktov vyjadruje aktuálnu spoločenskú problematiku (P. Kováčik: Alžbeta Báthoryová, 1994). Žánrovo môže byť spracovaná ako tragédia (Hviezdoslav: Herodes a Herodias, 1909) alebo komédia (I. Bukovčan: Diablova nevesta, 1957; J. Solovič: Peter a Pavel, 1985).

Historické drámy vznikali v európskej dráme už v období renesancie (W. Shakespeare: Richard II., 1597, Henrich IV., 1598, Július Caesar, 1623, Antonius a Kleopatra, 1623), rozvíjali sa najmä v období romantizmu (F. Schiller: Don Carlos, 1787 – 88, Mária Stuartová, 1800, Wiliam Tell, 1803 – 04; V. Hugo: Mária Tudorová, 1833, Ruy Blas, 1838; A. S. Puškin: Boris Godunov, 1825). V slovenskej literatúre autori zobrazovali veľkomoravské (J. Záborský: Posledné dni Veľkej Moravy; I. Stodola: Kráľ Svätopluk, 1931; A. Prídavok: Pribina, 1941; M. Ferko: Pravda Svätoplukova, 1985; I. Hudec a P. Valo: dramatický triptych Knieža, 1985, Bratia, 1988, Kráľ Svätopluk, 1990) a staroslovienske obdobie (F. Urbánek: Bojom ku spáse, 1904), vládu M. Čáka Trenčianskeho (VHV: Trenčiansky Matúš, 1920; J. A. Ferienčík: Matúš Trenčiansky, pán Váhu a Tatier, 1918), jánošíkovskú tematiku (M. Rázusová-Martáková: Jánošík, 1941), obdobie revolučných rokov 1848/49 (I. Stodola: Marína Havranová, 1942), černovskú tragédiu (F. Urbánek: Krvosavci, 1908) i SNP (I. Stodola: Básnik a Smrť, 1946).