Hirschvogel, Augustin

Hirschvogel [hiršfó-], Augustin, 1503 Norimberg – február 1553 Viedeň — nemecký renesančný grafik, kresliar, sklomaliar, medailér a návrhár emailových a hrnčiarskych výrobkov i pečatidiel.

Vyučil sa u otca, sklomaliara Veita Hirschvogela st. (*1461, †1525), ktorý viedol rodinnú sklomaliarsku dielňu v Norimbergu, kde aj Hirschvogel spočiatku pôsobil ako rytec a sklomaliar. V období reformácie po úpadku výroby vitráží sa pravdepodobne venoval navrhovaniu a výrobe keramických kachľových pecí v klasicizujúcom štýle ovplyvnenom talianskym renesančným umením (alebo výrobe skla podľa vzoru benátskeho skla). Jeho kresby a návrhy vitráží nadväzujú na lineárny štýl jeho otca, vo vitrážach uplatnil najmä maliarske prostriedky. Navrhoval aj kamenné a maľované erby. Od 1536 pôsobil v Ľubľane, kde tvoril rytiny máp (mapa Horného Rakúska, 1542 – 44; mapa Uhorska, 1564 – 67) a knižné ilustrácie. Od 1544 pôsobil vo Viedni ako rytec (vytvoril okolo 300 rytín), kartograf, matematik a sklomaliar, vytváral lepty, rozvinul tvorbu mincových razidiel, leptal mestské erby, konštruoval geodetické prístroje. R. 1547 vytvoril dve inovatívne poňaté veduty a mapy Viedne. K umelecky významným patria jeho krajinárske lepty v štýle podunajskej školy i lesnaté krajiny s vodnými tokmi, vedutami hradov a pevností (Pevnosť na ostrove, 1546). Tvoril aj portréty bohato orámované rastlinným ornamentom a groteskou i rytiny s biblickými a mytologickými výjavmi. Bol ovplyvnený A. Dürerom, H. S. Behamom, H. Burgmairom, ale aj súdobým talianskym umením (Raffaelova škola).