hinduizmus

Text hesla

hinduizmus [perz.] — jedno z veľkých svetových náboženstiev (názov odvodený od perzského slova hind = označenie oblasti údolia rieky Indus a Indie všeobecne, a hindu = označenie obyvateľov Indie a neskôr vyznávačov nemoslimských náboženstiev). Po kresťanstve a islame má tretí najväčší počet vyznávačov (okolo 1,150 miliónov, približne 15 % svet. populácie), z ktorých väčšina žije v Indii, menšie skupiny v Nepále, Pakistane, Bangladéši, Srí Lanke, v juhových. Ázii, ale aj v Európe, najmä v Spojenom kráľovstve, v Afrike a Amerike. Patrí (v nadväznosti na staršie indické náboženstvá) k najstarším náboženským prúdom sveta. Na jeho pôvod a vznik jestvujú rôzne vedecké názory. Podľa klasického orientalistického názoru sformovaného v 19. stor. spadajú počiatky dnešného hinduizmu do 2. pol. 1. tisícročia pred n. l. (→ brahmanizmus). Mnohí súčasní indológovia a religionisti však predstavu o hinduizme ako o náboženstve s jednou tradíciou a jednotným systémom doktrín a praktík (podľa vzoru kresťanstva a islamu) prisudzujú až vplyvu európskeho myslenia reprezentovaného najmä anglickými koloniálnymi úradníkmi a táto predstava následne bola prebraná indickými intelektuálmi; vtedy sa tiež začalo hovoriť o rozmanitých náboženských predstavách a praktikách charakterizujúcich náboženský život väčšiny obyvateľov Južnej Ázie ako o hinduizme (niekedy aj ako o sanátanadharme = večnom poriadku, náboženstve). Hinduizmus nemá jedného historického zakladateľa, jednu posvätnú knihu, ústrednú autoritu ani jednotný systém viery. Predsa však existuje niekoľko presvedčení, ktoré zjednocujú rozmanité duchovné prúdy a voľnejšie alebo prísnejšie organizované náboženské skupiny. Je to najmä viera v existenciu božského princípu brahma, viera, že skutky človeka (→ karma) určujú jeho ďalšie prevtelenia (→ reinkarnácia), viera v nepretržitý kolobeh životov (→ sansára), v konečné vyslobodenie z tohto kolobehu (→ mókša) a viera, že človek musí zachovávať pravidlá (→ dharma), ktoré vyplývajú z jeho zaradenia v spoločnosti (→ kasta). Mnohí hinduisti považujú za počiatočný zdroj vlastnej tradície árijské védske náboženstvo. Hinduisti môžu byť polyteistami, monoteistami alebo monistami. V hinduistickom panteóne existuje veľa bohov a bohýň. Niektorí sú celoindickí, napr. Višnu, Šiva, Brahma, Ganéša, Krišna (Kršna) a Déví, iní sú lokálni. Hinduista má často vybrané božstvo (ištadéva), ktoré môže mať preňho aspekty najvyššieho boha. Najpočetnejší sú uctievači Višnua (višnuisti), Šivu (šivaisti) a šakti – ženského princípu, sily, ktorá umožňuje život a udržiava vesmír (šaktisti). K najpopulárnejším hinduistickým bohom patria aj Ganéša, Kálí a Durgá. Niektorí hinduisti však považujú všetkých bohov len za rôzne prejavy absolútneho a jediného božského princípu (brahma). Bohom sú zasvätené často bohato zdobené chrámy (→ hinduistická architektúra, → indické výtvarné umenie) a svätyne alebo sa uctievajú na domácich oltároch. S hinduistickým chápaním posvätného ako všadeprítomného sú späté púte najmä k posvätným riekam (Ganga) a svätým mestám a dedinám na ich brehoch. Významnými pútnickými miestami sú napr. Banáras (dnes Váránasí), Prajág (dnes Illáhabád), Udžžain, Násik, Hardvár, Ajódhjá a i. S chápaním posvätného úzko súvisí uctievanie posvätných zvierat (krava, opica, had, potkan a i.). V hinduistickom kalendári je veľa náboženských sviatkov, z ktorých medzi najznámejšie patria oslava Krišnovho narodenia Džanmaštamí, oslava víťazstva boha Rámu nad démonom Rávanom Dašahra, Šivov sviatok Šivarátri, sviatok svetiel Dívalí a sviatok jari Hólí. Základnou posvätnou literatúrou hinduizmu je védska literatúra (→ védy), ktorá je aj základom viacerých neskorších indických myšlienkových systémov (→ indická filozofia); védy považujú za posvätné aj moderní hinduisti. Nadväzujú na ne indické národné eposy Mahábhárata a Rámájana a staré rozprávania purány. S hinduizmom súvisia aj právne normy týkajúce sa organizácie spoločnosti. Spoločenské vzťahy hinduistov usporadúva kastový systém, ktorý sa vyvinul z pôvodne védskeho konceptu rozdelenia spoločnosti na štyri varny: bráhman (kňaz, obetník, všeobecne vzdelanec), kšatrija (bojovník, šľachtic), vaišja (pospolitý ľud, hospodár, obchodník, remeselník a i.) a šúdra (služobník všetkých ostatných varien). K tomuto rozdeleniu neskôr pribudol atišúdra, dnešný nedotknuteľný, t. j. človek mimo varnového usporiadania nachádzajúci sa na najspodnejšom mieste hierarchického rozdelenia hinduistickej spoločnosti. Diskrimináciu zo strany štátu na základe príslušnosti ku kaste vyriešila indická ústava platná od 1950: bola zrušená nedotknuteľnosť ako spoločenský status a boli zakázané s ňou súvisiace praktiky. Hinduizmus nepatrí k prozelytickým náboženstvám, nemožno naň konvertovať, hinduistom sa človek stáva pri narodení. Niektorí moderní predstavitelia hinduizmu však konverziu pripúšťajú. K najznámejším organizáciám, ktoré prezentujú hinduizmus ako monolitické náboženstvo (náboženstvo založené na jednej tradícii) vyvíjajúce sa kontinuálne už od védskeho obdobia, patria Svetové združenie hinduistov (Višva Hindu Paríšad) a Organizácia dobrovoľníkov domoviny (Ráštríja svajamsévak sangha). K najvýraznejším popularizátorom hinduistickej literatúry v súčasnosti patrí vydavateľstvo Gítapress. Na tradíciu, z ktorej sa vyvinul hinduizmus, sa viaže aj princíp nenásilia (→ áhinsa), → joga (jóga), ajurvédska medicína, ale aj vegetariánstvo.

Text hesla

hinduizmus [perz.] — jedno z veľkých svetových náboženstiev (názov odvodený od perzského slova hind = označenie oblasti údolia rieky Indus a Indie všeobecne, a hindu = označenie obyvateľov Indie a neskôr vyznávačov nemoslimských náboženstiev). Po kresťanstve a islame má tretí najväčší počet vyznávačov (okolo 1,150 miliónov, približne 15 % svet. populácie), z ktorých väčšina žije v Indii, menšie skupiny v Nepále, Pakistane, Bangladéši, Srí Lanke, v juhových. Ázii, ale aj v Európe, najmä v Spojenom kráľovstve, v Afrike a Amerike. Patrí (v nadväznosti na staršie indické náboženstvá) k najstarším náboženským prúdom sveta. Na jeho pôvod a vznik jestvujú rôzne vedecké názory. Podľa klasického orientalistického názoru sformovaného v 19. stor. spadajú počiatky dnešného hinduizmu do 2. pol. 1. tisícročia pred n. l. (→ brahmanizmus). Mnohí súčasní indológovia a religionisti však predstavu o hinduizme ako o náboženstve s jednou tradíciou a jednotným systémom doktrín a praktík (podľa vzoru kresťanstva a islamu) prisudzujú až vplyvu európskeho myslenia reprezentovaného najmä anglickými koloniálnymi úradníkmi a táto predstava následne bola prebraná indickými intelektuálmi; vtedy sa tiež začalo hovoriť o rozmanitých náboženských predstavách a praktikách charakterizujúcich náboženský život väčšiny obyvateľov Južnej Ázie ako o hinduizme (niekedy aj ako o sanátanadharme = večnom poriadku, náboženstve). Hinduizmus nemá jedného historického zakladateľa, jednu posvätnú knihu, ústrednú autoritu ani jednotný systém viery. Predsa však existuje niekoľko presvedčení, ktoré zjednocujú rozmanité duchovné prúdy a voľnejšie alebo prísnejšie organizované náboženské skupiny. Je to najmä viera v existenciu božského princípu brahma, viera, že skutky človeka (→ karma) určujú jeho ďalšie prevtelenia (→ reinkarnácia), viera v nepretržitý kolobeh životov (→ sansára), v konečné vyslobodenie z tohto kolobehu (→ mókša) a viera, že človek musí zachovávať pravidlá (→ dharma), ktoré vyplývajú z jeho zaradenia v spoločnosti (→ kasta). Mnohí hinduisti považujú za počiatočný zdroj vlastnej tradície árijské védske náboženstvo. Hinduisti môžu byť polyteistami, monoteistami alebo monistami. V hinduistickom panteóne existuje veľa bohov a bohýň. Niektorí sú celoindickí, napr. Višnu, Šiva, Brahma, Ganéša, Krišna (Kršna) a Déví, iní sú lokálni. Hinduista má často vybrané božstvo (ištadéva), ktoré môže mať preňho aspekty najvyššieho boha. Najpočetnejší sú uctievači Višnua (višnuisti), Šivu (šivaisti) a šakti – ženského princípu, sily, ktorá umožňuje život a udržiava vesmír (šaktisti). K najpopulárnejším hinduistickým bohom patria aj Ganéša, Kálí a Durgá. Niektorí hinduisti však považujú všetkých bohov len za rôzne prejavy absolútneho a jediného božského princípu (brahma). Bohom sú zasvätené často bohato zdobené chrámy (→ hinduistická architektúra, → indické výtvarné umenie) a svätyne alebo sa uctievajú na domácich oltároch. S hinduistickým chápaním posvätného ako všadeprítomného sú späté púte najmä k posvätným riekam (Ganga) a svätým mestám a dedinám na ich brehoch. Významnými pútnickými miestami sú napr. Banáras (dnes Váránasí), Prajág (dnes Illáhabád), Udžžain, Násik, Hardvár, Ajódhjá a i. S chápaním posvätného úzko súvisí uctievanie posvätných zvierat (krava, opica, had, potkan a i.). V hinduistickom kalendári je veľa náboženských sviatkov, z ktorých medzi najznámejšie patria oslava Krišnovho narodenia Džanmaštamí, oslava víťazstva boha Rámu nad démonom Rávanom Dašahra, Šivov sviatok Šivarátri, sviatok svetiel Dívalí a sviatok jari Hólí. Základnou posvätnou literatúrou hinduizmu je védska literatúra (→ védy), ktorá je aj základom viacerých neskorších indických myšlienkových systémov (→ indická filozofia); védy považujú za posvätné aj moderní hinduisti. Nadväzujú na ne indické národné eposy Mahábhárata a Rámájana a staré rozprávania purány. S hinduizmom súvisia aj právne normy týkajúce sa organizácie spoločnosti. Spoločenské vzťahy hinduistov usporadúva kastový systém, ktorý sa vyvinul z pôvodne védskeho konceptu rozdelenia spoločnosti na štyri varny: bráhman (kňaz, obetník, všeobecne vzdelanec), kšatrija (bojovník, šľachtic), vaišja (pospolitý ľud, hospodár, obchodník, remeselník a i.) a šúdra (služobník všetkých ostatných varien). K tomuto rozdeleniu neskôr pribudol atišúdra, dnešný nedotknuteľný, t. j. človek mimo varnového usporiadania nachádzajúci sa na najspodnejšom mieste hierarchického rozdelenia hinduistickej spoločnosti. Diskrimináciu zo strany štátu na základe príslušnosti ku kaste vyriešila indická ústava platná od 1950: bola zrušená nedotknuteľnosť ako spoločenský status a boli zakázané s ňou súvisiace praktiky. Hinduizmus nepatrí k prozelytickým náboženstvám, nemožno naň konvertovať, hinduistom sa človek stáva pri narodení. Niektorí moderní predstavitelia hinduizmu však konverziu pripúšťajú. K najznámejším organizáciám, ktoré prezentujú hinduizmus ako monolitické náboženstvo (náboženstvo založené na jednej tradícii) vyvíjajúce sa kontinuálne už od védskeho obdobia, patria Svetové združenie hinduistov (Višva Hindu Paríšad) a Organizácia dobrovoľníkov domoviny (Ráštríja svajamsévak sangha). K najvýraznejším popularizátorom hinduistickej literatúry v súčasnosti patrí vydavateľstvo Gítapress. Na tradíciu, z ktorej sa vyvinul hinduizmus, sa viaže aj princíp nenásilia (→ áhinsa), → joga (jóga), ajurvédska medicína, ale aj vegetariánstvo.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hinduizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hinduizmus