Hesse, Hermann

Text hesla

Hesse, Hermann, pseudonym Emil Sinclair, 2. 7. 1877 Calw – 9. 8. 1962 Montagnola, Švajčiarsko — nemecký spisovateľ. Narodil sa v rodine protestantských misionárov s vyhranenou pietistickou tradíciou. R. 1891 vstúpil do evanjelického teologického seminára v kláštore v Maulbronne, z ktorého však po polroku utiekol. Vzbura proti rodinnej tradícii uňho vyvolala ťažkú duševnú krízu s depresiami spojenými s myšlienkami na samovraždu. R. 1895 sa stal kníhkupcom v Tübingene a 1899 v Bazileji, 1911 navštívil Indiu. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa pre svoje humanistické postoje (článok Ó, priatelia, nie týmto tónom!, O Freunde, nicht diese Töne!, 1914) dostal do konfliktu s nemeckými nacionalistickými kruhmi, v Nemecku bol považovaný za zradcu. R. 1923 sa zriekol nemeckého občianstva a prijal švajčiarske.

Vo svojom diele sa zameral na skúmanie vzťahu duše a prírodnej podstaty človeka i na hľadanie cesty k vnútornému sebapoznaniu, zaoberal sa rozpadom klasickej humanistickej tradície v odcudzenom svete; ovplyvnila ho východná filozofia a psychoanalýza C. G. Junga. Presadil sa biografickým, tzv. vývinovým románom Peter Camenzind (1904; slov. 1971), v ktorom sformuloval svoju životnú filozofiu bytostného individualizmu (romantické splynutie s prírodou, odmietnutie konvencií, oslava vydedencov, nemožnosť súladu medzi meštiackou spoločnosťou a umením). Autobiograficky a lyricky ladené prózy Pod kolesom (Unterm Rad, 1906; slov. 2004), Gertrúda (Gertrud, 1910; slov. 1998), Rosshalda (Roßhalde, 1914; slov. 1974 vo výbere Stupne), Knulp (1915; slov. 1974 vo výbere Stupne) sú ovplyvnené romantizmom (téma samoty, dvojníctva a individuálnej vzbury). Obdobie vnútorných kríz odráža román Demian (1919; slov. 1947), novely Klingsorovo posledné leto (Klingsors letzter Sommer, 1920; slov. 1974 vo výbere Stupne), Siddhártha (Siddhartha 1922; slov. 1973; sfilmovaná napr. 1972, réžia Conrad Rooks), a najmä slávny román Stepný vlk (Der Steppenwolf, 1927; slov. 1966; sfilmovaný 1974, réžia Fred Haines), ktorého hlavná postava románu Harry Haller nazývaný pre svoje samotárstvo stepným vlkom je vo vzťahu k spoločnosti rozdvojenou osobnosťou. Nenávidí svet meštiakov, jeho svetom je ríša fantázie, idey veľkých mysliteľov. Zachrániť sa môže len vtedy, keď v sebe zabije stepného vlka. Začiatok novej cesty preňho znamená stretnutie s Hermínou, znovu objavuje prostý život a opojenie zmyslovou láskou. Musí však ešte prejsť magickým divadlom, aby konečne pochopil oslobodzujúci zmysel Mozartovej hudby – uvedomuje si, že pravú duchovnosť musí hľadať vo svete ideí, ako aj vo svete ľudí. Hesse použil novátorské formálne postupy (protagonista je predstavený takmer filmovou technikou rôznych záberov). V románe Narcis a Goldmund (Narziß und Goldmund, 1930; slov. 1995), próze Cesta do Orientu (Die Morgenlandfahrt, 1932; slov. 1999), a najmä vo fantastickom utopickom románe Hra so sklenými perlami (Das Glasperlenspiel, 1943; slov. 2002) sa usiloval o zjednotenie protikladov ducha a etosu s prírodou a so zmyslovou krásou i protikladov západnej a východnej životnej múdrosti.

Autor glos z pobytu v badenských kúpeľoch Kúpeľný hosť: zápisky z pobytu v Badene (Kurgast. Aufzeichnungen von einer Badener Kur, 1925; slov. 2000), zbierok esejí Úvahy (Betrachtungen, 1928) a Vojna a mier (Krieg und Frieden, 1946), v ktorých vysvetlil dôvody svojho individualizmu a odporu proti súdobým masovým hnutiam. Záujem o východnú filozofiu, odpor k meštiactvu, fantazijné scény a snovo-halucinačné pasáže jeho diel našli ohlas u mládeže dospievajúcej v 60. a 70. rokoch 20. stor. Posmrtne vyšiel výber jeho rozprávok Podivuhodné posolstvo z inej hviezdy (Die Märchen, 1975; slov. 1983). V slovenčine vyšiel výber z jeho diela Útecha nocí (1972), Stupne (1974), Ľúbostné príbehy (2003), Jednota protikladov: náboženstvá a mýty (2006) a Šťastie (2013), jeho poézia vyšla i v antológii nemeckých básnikov Preklady (1988).

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1946), Ceny Gottfrieda Kellera (1936), Goetheho ceny mesta Frankfurt nad Mohanom (1946) a i. Podľa Hesseho sú nazvané tri literárne ceny: Hermann-Hesse-Literaturpreis (od 1957), Calwer Hermann-Hesse-Preis (od 1990) a Hermann-Hesse-Preis (od 2017).

Text hesla

Hesse, Hermann, pseudonym Emil Sinclair, 2. 7. 1877 Calw – 9. 8. 1962 Montagnola, Švajčiarsko — nemecký spisovateľ. Narodil sa v rodine protestantských misionárov s vyhranenou pietistickou tradíciou. R. 1891 vstúpil do evanjelického teologického seminára v kláštore v Maulbronne, z ktorého však po polroku utiekol. Vzbura proti rodinnej tradícii uňho vyvolala ťažkú duševnú krízu s depresiami spojenými s myšlienkami na samovraždu. R. 1895 sa stal kníhkupcom v Tübingene a 1899 v Bazileji, 1911 navštívil Indiu. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa pre svoje humanistické postoje (článok Ó, priatelia, nie týmto tónom!, O Freunde, nicht diese Töne!, 1914) dostal do konfliktu s nemeckými nacionalistickými kruhmi, v Nemecku bol považovaný za zradcu. R. 1923 sa zriekol nemeckého občianstva a prijal švajčiarske.

Vo svojom diele sa zameral na skúmanie vzťahu duše a prírodnej podstaty človeka i na hľadanie cesty k vnútornému sebapoznaniu, zaoberal sa rozpadom klasickej humanistickej tradície v odcudzenom svete; ovplyvnila ho východná filozofia a psychoanalýza C. G. Junga. Presadil sa biografickým, tzv. vývinovým románom Peter Camenzind (1904; slov. 1971), v ktorom sformuloval svoju životnú filozofiu bytostného individualizmu (romantické splynutie s prírodou, odmietnutie konvencií, oslava vydedencov, nemožnosť súladu medzi meštiackou spoločnosťou a umením). Autobiograficky a lyricky ladené prózy Pod kolesom (Unterm Rad, 1906; slov. 2004), Gertrúda (Gertrud, 1910; slov. 1998), Rosshalda (Roßhalde, 1914; slov. 1974 vo výbere Stupne), Knulp (1915; slov. 1974 vo výbere Stupne) sú ovplyvnené romantizmom (téma samoty, dvojníctva a individuálnej vzbury). Obdobie vnútorných kríz odráža román Demian (1919; slov. 1947), novely Klingsorovo posledné leto (Klingsors letzter Sommer, 1920; slov. 1974 vo výbere Stupne), Siddhártha (Siddhartha 1922; slov. 1973; sfilmovaná napr. 1972, réžia Conrad Rooks), a najmä slávny román Stepný vlk (Der Steppenwolf, 1927; slov. 1966; sfilmovaný 1974, réžia Fred Haines), ktorého hlavná postava románu Harry Haller nazývaný pre svoje samotárstvo stepným vlkom je vo vzťahu k spoločnosti rozdvojenou osobnosťou. Nenávidí svet meštiakov, jeho svetom je ríša fantázie, idey veľkých mysliteľov. Zachrániť sa môže len vtedy, keď v sebe zabije stepného vlka. Začiatok novej cesty preňho znamená stretnutie s Hermínou, znovu objavuje prostý život a opojenie zmyslovou láskou. Musí však ešte prejsť magickým divadlom, aby konečne pochopil oslobodzujúci zmysel Mozartovej hudby – uvedomuje si, že pravú duchovnosť musí hľadať vo svete ideí, ako aj vo svete ľudí. Hesse použil novátorské formálne postupy (protagonista je predstavený takmer filmovou technikou rôznych záberov). V románe Narcis a Goldmund (Narziß und Goldmund, 1930; slov. 1995), próze Cesta do Orientu (Die Morgenlandfahrt, 1932; slov. 1999), a najmä vo fantastickom utopickom románe Hra so sklenými perlami (Das Glasperlenspiel, 1943; slov. 2002) sa usiloval o zjednotenie protikladov ducha a etosu s prírodou a so zmyslovou krásou i protikladov západnej a východnej životnej múdrosti.

Autor glos z pobytu v badenských kúpeľoch Kúpeľný hosť: zápisky z pobytu v Badene (Kurgast. Aufzeichnungen von einer Badener Kur, 1925; slov. 2000), zbierok esejí Úvahy (Betrachtungen, 1928) a Vojna a mier (Krieg und Frieden, 1946), v ktorých vysvetlil dôvody svojho individualizmu a odporu proti súdobým masovým hnutiam. Záujem o východnú filozofiu, odpor k meštiactvu, fantazijné scény a snovo-halucinačné pasáže jeho diel našli ohlas u mládeže dospievajúcej v 60. a 70. rokoch 20. stor. Posmrtne vyšiel výber jeho rozprávok Podivuhodné posolstvo z inej hviezdy (Die Märchen, 1975; slov. 1983). V slovenčine vyšiel výber z jeho diela Útecha nocí (1972), Stupne (1974), Ľúbostné príbehy (2003), Jednota protikladov: náboženstvá a mýty (2006) a Šťastie (2013), jeho poézia vyšla i v antológii nemeckých básnikov Preklady (1988).

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1946), Ceny Gottfrieda Kellera (1936), Goetheho ceny mesta Frankfurt nad Mohanom (1946) a i. Podľa Hesseho sú nazvané tri literárne ceny: Hermann-Hesse-Literaturpreis (od 1957), Calwer Hermann-Hesse-Preis (od 1990) a Hermann-Hesse-Preis (od 2017).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Hesse, Hermann [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hesse-hermann