herpesvírusy

Text hesla

herpesvírusy, Herpesviridae — čeľaď obalených DNA vírusov s ikosaedrálnou symetriou kapsidy a veľkosťou 150 – 200 nm. Delia sa na 3 podčeľade: Alphaherpesvirinae (zahŕňa rody Simplexvirus, Varicellovirus, Mardivirus a Iltovirus), Betaherpesvirinae (rody Cytomegalovirus, Roseolovirus a Muromegalovirus) a Gammaherpesvirinae (rody Lymphocryptovirus, Rhadinovirus a Ictaluridvirus). Herpesvírusy patria medzi fylogeneticky najstaršie vírusy rozšírené takmer pri všetkých živočíšnych druhoch (opísaných je vyše 120 druhov, u človeka je známych 8 druhov). Množia sa v bunkovom jadre a môžu vyvolať rôzne typy infekcií. Prenášajú sa najčastejšie priamym kontaktom alebo telesnými výlučkami (sliny, moč, cervikálny sekrét).

Nositeľom vírusu Herpes simplex je človek. Šíri sa nervovými vláknami a trvalo zostáva v ľudskom organizme (v nervových gangliách), pričom len u niektorých osôb sa vyvinie ochorenie (vyvolávajúcou príčinou môže byť napr. horúčka). Charakteristickými prejavmi sú opar (herpes simplex) v oblasti tváre a zápal ústnej dutiny (→ gingivostomatitída) vyvolaný vírusom Herpes simplex typu 1 (ľudský herpesvírus 1) alebo opar na vonkajších pohlavných orgánoch spôsobený vírusom Herpes simplex typu 2 (ľudský herpesvírus 2). Jediným prirodzeným hostiteľom vírusu varicely (ľudský herpesvírus 3), ktorý vyvoláva ovčie kiahne u detí a pásový opar (herpes zoster), je človek. V populácii sa bežne vyskytujú cytomegalovírusy. Ľudský cytomegalovírus (ľudský herpesvírus 4) vyvoláva potraty a kongenitálne infekcie s vážnym poškodením mozgu novorodenca. Do podčeľade Betaherpesvirinae patria aj ľudský herpesvírus 6, pôvodca ochorenia exanthema subitum (jednodňové krátkotrvajúce horúčkovité ochorenie s vyrážkou), ktorý je následkom celoživotnej odolnosti vírusu postihujúcej väčšinu zdravých osôb a chronického únavového syndrómu (infekcia je často aktivovaná u pacientov s AIDS), a ľudský herpesvírus 7, ktorý perzistuje v ľudskom organizme a za určitých okolností môže byť aktivovaný.

Z gamaherpesvírusov je najvýznamnejší rod Lymphocryptovirus, ktorý zahŕňa vírus Epsteina a Barrovej (ľudský herpesvírus 5) vyvolávajúci infekčnú mononukleózu, a ľudský herpesvírus 8, ktorý sa spolupodieľa na vzniku Kaposiho sarkómu u pacientov s ťažkou poruchou imunity, napr. s AIDS.

Text hesla

herpesvírusy, Herpesviridae — čeľaď obalených DNA vírusov s ikosaedrálnou symetriou kapsidy a veľkosťou 150 – 200 nm. Delia sa na 3 podčeľade: Alphaherpesvirinae (zahŕňa rody Simplexvirus, Varicellovirus, Mardivirus a Iltovirus), Betaherpesvirinae (rody Cytomegalovirus, Roseolovirus a Muromegalovirus) a Gammaherpesvirinae (rody Lymphocryptovirus, Rhadinovirus a Ictaluridvirus). Herpesvírusy patria medzi fylogeneticky najstaršie vírusy rozšírené takmer pri všetkých živočíšnych druhoch (opísaných je vyše 120 druhov, u človeka je známych 8 druhov). Množia sa v bunkovom jadre a môžu vyvolať rôzne typy infekcií. Prenášajú sa najčastejšie priamym kontaktom alebo telesnými výlučkami (sliny, moč, cervikálny sekrét).

Nositeľom vírusu Herpes simplex je človek. Šíri sa nervovými vláknami a trvalo zostáva v ľudskom organizme (v nervových gangliách), pričom len u niektorých osôb sa vyvinie ochorenie (vyvolávajúcou príčinou môže byť napr. horúčka). Charakteristickými prejavmi sú opar (herpes simplex) v oblasti tváre a zápal ústnej dutiny (→ gingivostomatitída) vyvolaný vírusom Herpes simplex typu 1 (ľudský herpesvírus 1) alebo opar na vonkajších pohlavných orgánoch spôsobený vírusom Herpes simplex typu 2 (ľudský herpesvírus 2). Jediným prirodzeným hostiteľom vírusu varicely (ľudský herpesvírus 3), ktorý vyvoláva ovčie kiahne u detí a pásový opar (herpes zoster), je človek. V populácii sa bežne vyskytujú cytomegalovírusy. Ľudský cytomegalovírus (ľudský herpesvírus 4) vyvoláva potraty a kongenitálne infekcie s vážnym poškodením mozgu novorodenca. Do podčeľade Betaherpesvirinae patria aj ľudský herpesvírus 6, pôvodca ochorenia exanthema subitum (jednodňové krátkotrvajúce horúčkovité ochorenie s vyrážkou), ktorý je následkom celoživotnej odolnosti vírusu postihujúcej väčšinu zdravých osôb a chronického únavového syndrómu (infekcia je často aktivovaná u pacientov s AIDS), a ľudský herpesvírus 7, ktorý perzistuje v ľudskom organizme a za určitých okolností môže byť aktivovaný.

Z gamaherpesvírusov je najvýznamnejší rod Lymphocryptovirus, ktorý zahŕňa vírus Epsteina a Barrovej (ľudský herpesvírus 5) vyvolávajúci infekčnú mononukleózu, a ľudský herpesvírus 8, ktorý sa spolupodieľa na vzniku Kaposiho sarkómu u pacientov s ťažkou poruchou imunity, napr. s AIDS.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Herpesvírusy [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-19]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/herpesvirusy