héros

héros [gr.], genitív héroa, gr. hérós — hrdina, bohatier;

1. v antickom Grécku: a) mytologický hrdina, poloboh (gr. hémitheos), ktorý sa podľa legendy zrodil zo spojenia boha a človeka. Vyznačoval sa nadľudskými schopnosťami, odvahou i silou najmä vo vojne, v boji s nepriateľom, ale aj v spoločenských zápasoch (Herakles, Théseus, Aias). Vďaka svojim výnimočným činom bol slávny a všeobecne uctievaný aj po smrti (bol mu zasvätený priestor, ktorý mal kultový charakter), b) človek, ktorý sa mimoriadne zaslúžil o politiku, vedu či kultúru (napr. Themistoklés, Pytagoras, Sofoklés), prípadne aj víťaz na olympijských hrách;

2. v prenesenom význame v estetike, literatúre, divadle a vo filme označenie dominantnej postavy diela prevažne v tragických a romantických príbehoch. Pre ústredné ženské postavy v umeleckých dielach sa zaužívalo označenie heroína.