Hérón z Alexandrie

Hérón z Alexandrie, nazývaný Méchanikos (Mechanik), 1. storočie n. l., resp. prelom 1. a 2. storočia n. l. — grécky mechanik, vynálezca a matematik helenistického obdobia. Pôsobil v Alexandrii.

Jeho spisy sa týkajú rôznych praktických otázok matematiky (najmä geometrie, a to najmä problémov merania dĺžok, obsahov a objemov; → Hérónov vzorec), mechaniky (najmä pohybu, a to následkom pôsobenia tlaku vzduchu, pary a vody; praktické použitie jednoduchých strojov a ich systémov), optiky (zrkadlá a ich sústavy, proces videnia, využitie optických zákonov v zememeračstve a astronómii), ako aj vrcholných teoretických problémov typu archimedovských úloh, presnosti numerických metód a matematických dôkazov v štýle Euklida. Tematikou materiálnych aplikácií sa zaoberajú spisy o konštrukcii vojenských strojov a zariadení, o zhotovovaní zememeračských a astronomických prístrojov a o stavbe pohyblivého bábkového divadla. V 2-zväzkovom nezachovanom spise Pneumatika, o ktorom sú len sprostredkované informácie, vymenoval vlastnosti vzduchu a vodných pár a opísal prvé zariadenie fungujúce na princípe reaktívnej sily – rotujúcu banku (aeolipila; Hérónova banka), z ktorej unikala para vhodne zahnutými rúrkami. V spise Mechanika vyložil princípy jednoduchých strojov, v diele Dioptrika opísal prístroje na meranie uhlov a v diele Katoptrika princíp najkratšej dráhy svetla pri odraze (tzv. Hérónov princíp).

Hérónovo písomné dielo ako celok dokumentuje vrcholný stav antickej aplikovanej matematiky na prelome letopočtov a v značnej miere aj mnohé poznatky mezopotámskej matematiky.